Každý z nás potrebuje nádej. Tak ako som ju vtedy potrebovala ja. Nádej na ráno bez mokrého vankúša, večeri bez sĺz, dni bez smutných myšlienok a výčitiek na samú seba. Boli to ťažké dni. Vlastne celé mesiace. Náš rozchod ma deptal čím ďalej tým viac a cítila som sa skutočne bezradne. Potrebovala som, ach, tak veľmi som potrebovala bytostne cítiť, že bude lepšie.
Teraz už samozrejme viem, že krásne obdobie príde vždy. No vtedy som potrebovala nejaký dôkaz, znamenie. Niekoho alebo niečo, čo by vstúpilo do mojej cesty životom a ukázalo mi, že lepšie naozaj môže byť. Samozrejme, mala som kamarátky, rodinu a blízkych, ktorí mi chceli pomôcť. Nestačilo to. A je úplne v poriadku, že to nestačí ani tebe. Vieš, verím, že všetko sa deje pre niečo. Všetko má dôvod. A asi to bola jediná vec, držiac ma nad vodou.
A zrazu mi do cesty vrazil on. Nečakane. Keďže som sa už viackrát pokúšala k niekomu prejaviť aspoň o trošku väčšie sympatie, no bezúspešne, pri ňom som to ani neskúšala. Lenže presne to je ten zákon schválnosti. Veci sa obrátili proti mne a začala som na neho myslieť častejšie ako by pre mňa bolo doposiaľ prijateľné. Sakra. Ničomu som nechápala. Až raz, pristihla som sa pri niečom, čo ma neskutočne vystrašilo. Ja toho chlapca tak ľúbim. Počkať… Nie, to nie je možné. Hah, lenže nevyberieš si. Fakt to možné bolo.
Doteraz neviem usúdiť, či to bola alebo snáď je skutočná láska alebo len hlúpe pobláznenie. Jedno však viem. Tento človek prišiel do môjho života preto, aby mi ukázal, že som stále schopná prejaviť city. A neboj sa. Možno mi teraz nebudeš veriť ale on príde aj do tvojho života. Pretože veci sa nekončia zle. A ak áno, tak len preto aby mohlo prísť niečo, čo možno nebude milión krát krajšie ako to predtým, no minimálne sa znova budeš cítiť vyrovnane, šťastne a naplnene.
Viac mojich článkov si môžeš prečítať na mojom osobnom blogu http://www.byriush.sk
