Eva Kra­me­rová, pre ľudí známa ako Eve­lyn je prí­le­ži­tostná he­rečka a stand up ko­mička. Pre­slá­vila sa svo­jimi vi­de­ami o ku­nách, sky­po­va­ním s Gi­tou alebo aj prí­le­ži­tost­nými vi­de­ami, v kto­rých sa vidí každý člo­vek. Áno, vtipná je. Av­šak, ja som chcela Eve­lyn spoz­nať aj ako nor­málnu žen­skú, ktorá má tak­tiež svoje trá­pe­nia či triezve po­hľady na ži­vot. Ale ako sama ho­vorí, s hu­mo­rom ide všetko lep­šie a jed­no­duch­šie.

Aká si v sú­kromí? Ho­vorí sa, že ľu­dia, ktorí za­bá­vajú dru­hých, sú v sú­krom­nom ži­vote uzav­retí a in­tro­vertní.

Sa­moz­rejme, že aj ja mám chvíle, kedy chcem byť sama, čo u mňa zna­mená byť ti­cho a mať svoj po­koj. Ob­čas aj ja chcem byť ne­vi­di­teľná, ne­us­mie­vať sa, ale vní­mam to nor­málne – je to taká ži­votná rov­no­váha. Keď mám chuť byť zá­bavná, som. Keď mám chuť pla­kať, pla­čem. Keď mám chuť sa smiať, sme­jem sa. Mys­lím, že je to zdravé.

Po­vedz nám, ako si pred­sta­vu­ješ svoj ide­álny deň. 

Sad­nem ráno na lie­tadlo a nie­kde od­le­tím- tak za­čí­najú dni, ktoré sú pre mňa ide­álne. Ale mám rada aj to, keď sa zo­bu­dím s dob­rou ná­la­dou, idem s ka­ma­rátmi na ra­ňajky alebo sa pre­chá­dzam po meste- bez po­vin­ností a len tak sa vle­čiem s po­ci­tom, že je skvelé mať voľný deň.

Čo podľa teba chýba dneš­ným diev­ča­tám, že­nám?

Roz­hodne se­ba­dô­vera! Každý deň o sebe po­chy­bujú, sna­žia sa hnať za do­ko­na­los­ťou a za­bú­dajú na to, že aj v ne­do­ko­na­losti je krásna a as­poň nie je nuda. Zby­točne sa po­rov­ná­vame, ne­ve­ríme si.

 

Aké je tvoje ži­votné motto? Akými ná­zormi sa ria­diš? Je tvoj hu­mor sú­čas­ťou tvojho prí­stupu k ži­votu?

Môj hu­mor je roz­hodne mo­jim dob­rým spo­loč­ní­kom, s ním ide všetko ľah­šie. Vždy tvr­dím, že čo sa má stať, stane sa a a ja to ur­čite ne­mô­žem ovplyv­niť. Aj keď som ob­čas na­hne­vaná, viem, že ma to po­su­nulo k lep­šiemu a malo sa to stať.

 

Akú vlast­nosť si na sebe naj­viac ce­níš a čo na­opak ne­máš rada?

Asi to, že sa ne­vzdá­vam ľahko, že stále rada sní­vam a väč­ši­nou sa mi tie sny aj spl­nia, čiže to si na sebe vá­žim. Ne­mám na sebe rada to, že ma do­káže ovlá­dať strach a ten ma na istú dobu ako­keby za­brzdí. Vtedy sa ima­gi­nárne pre­fac­kám a mu­sím si tie stra­chy, ktoré sú väč­ši­nou ira­ci­onálne, od­strá­niť.

 

Vrámci nášho heš­tegu #Slo­ven­kadna pod­po­ru­jeme mladé Slo­venky v ich vlast­nej je­di­neč­nosti a v tom, aby ne­boli pod ne­us­tá­lym tla­kom oko­lia kvôli per­fek­ci­onizmu. Je niečo, čo ty sama cí­tiš, že sa musí zme­niť alebo čo by si ty chcela zme­niť na sebe? Mys­líš si, že môže môže byť žena so se­bou úplne spo­kojná?

Mys­lím si, že sami pre seba by sme mali byť hlav­ným as­pek­tom toho, ako sa vní­mame. Mať sa rád je pre mňa zá­klad. Ak je aj ne­jaká ne­spo­koj­nosť, treba na tom pra­co­vať. Ne­spo­koj­nosť nás ne­ne­chá za­spať na vav­rí­noch a po­súva nás vpred. Pre mňa je ne­spo­koj­nosť hnací mo­tor.

Orange is the new black 👆👆👆🤗💃

A post sha­red by Eve­lyn (@eve­lyn­jef­resh) on

Ako vy­zerá tvoj bežný pra­covný deň? Ne­máš prob­lém so se­ba­dis­cip­lí­nou alebo sa mu­síš často do vecí tla­čiť? 

Ako kedy. Nie­kedy mám dni, kedy si ule­tím aj na­priek tomu, že mám pri kaž­dom maile sto vý­krič­ní­kov a skratku ASAP, na ktorú som aler­gická. Ale vždy príde deň, kedy si sad­nem a rad ra­dom „šu­pu­jem“ všetky po­vin­nosti, aby som mala po­koj a čas ro­biť to, čo sa mi chce. Dis­cip­lína príde raz za týž­deň, nie­kedy za dva, ale hlavné je, že vždy príde.

Ďa­ku­jem krásne za roz­ho­vor. 🙂

Komentáre