Pred tromi rokmi som stra­tila svojho spo­lu­bý­va­jú­ceho. Celý čas sme to boli len ja a on. Bol je­diný v mo­jom ži­vote, ktorý bol vždy rád, že ma vidí. Vždy mi dá­val bez­pod­mie­nečnú lásku, vždy som mu chý­bala, keď som od­išla a ra­do­val sa, keď som sa vrá­tila.

Ne­zá­le­žalo na tom, že je malý a chl­patý, alebo že ma na­miesto slov po­zdra­vil šte­ko­tom. Mys­lel si, že so mnou ho­vorí a is­tou ces­tou to tak bolo. Bol mo­jím ka­mo­šom tak dlho, že som mu roz­umela pro­stred­níc­tvom jeho špe­ci­fic­kých zvu­kov, ako keby sme mali svoj vlastný ja­zyk. Z môjho sveta si toto stvo­re­nie vzalo veľa pries­toru a ja som si ani ne­uve­do­mila, akou in­teg­rál­nou čas­ťou môjho ži­vota bol, až kým ma ne­opus­til.

Po­sky­tol mi maz­na­nie, emo­ci­onálnu pod­poru a ne­och­vejnú nák­lon­nosť. Ni­kdy mu ne­zá­le­žalo na tom, ako vy­ze­rám. Chcel byť jed­no­du­cho pri mne, ne­hľa­diac na okol­nosti. Niet divu, že pre mňa zna­me­nal viac ako aký­koľ­vek pria­teľ, akého som kedy mala. Zvie­ratá sú vo vzťa­hoch oveľa lep­šie ako ľu­dia.

zdroj: unsp­lash.com

Ľu­dia, ktorí sku­točne mi­lo­vali svoje zvie­ratko, chápu, aké ťažké je pre­lo­miť túto väzbu. Vo chví­ľach níz­keho se­ba­ve­do­mia, smútku a frus­trá­cie mi vždy umož­nil, aby som pri ňom na chvíľu unikla re­a­lite. Ne­mal rád ni­koho, ale viem, že mňa ur­čite mi­lo­val.

Pre­žila som roz­chody, ale nič iné ma ne­do­nú­tilo cí­tiť sa tak prázdne ako toto. Môj dom ma za­čal hĺtať do prázd­nej jamy ne­prí­jem­ného smútku vždy, keď som v zámku oto­čila kľúč a pri­po­me­nula si, že tam už ne­bude, aby ma po­zdra­vil. Vi­dím ho presne tam, kde by bol v da­nom oka­mihu, aj keď viem, že tam vlastne nie je.

V jed­nom oka­mihu bol v po­riadku a po­tom, o pár týž­dňov ne­skôr bol preč. Ne­mal žiadne zdra­votné prob­lémy. Bol vždy ener­gický a ni­kdy nič ne­dá­val na­javo, až kým sa jeho telo ne­zrú­tilo. Ne­viem, či sa nie­kedy mô­žete pri­pra­viť na to, že stra­títe svoje zvie­ratko, ale ja som ur­čite ne­bola pri­pra­vená na to, aby ma tak skoro opus­til.

Priala by som si, aby som mu mohla vy­svet­liť hĺbku mo­jej lásky. Dú­fam, že to cí­til. Dú­fam, že mal naj­šťast­nejší ži­vot. Dô­ve­ro­val mi, aby som ho chrá­nila a sta­rala sa o neho. Dú­fam, že vie, ako mi každý deň chýba a že na neho ni­kdy ne­za­bud­nem.

Komentáre