from pexels.com by automnenoble bogomolov

Predplatné PREMIUM na mesiac ZDARMA.

Bola si mladučká študentka a mala si tesne pred maturitou. Bola si plná snov, nádejí a ideálov. Tvoj život bol gombička a jediným nevyriešiteľným problémom bolo, naučiť sa 3 strany z podnikovej ekonomiky, pretože si vedela, že tá „prísna profka“ bude tvojou celoživotnou traumou, na ktorú nikdy nezabudneš.

Čakala si, kedy toto otravné obdobie chodenia do školy a nekonečných domácich úloh skončí. Po skúške dospelosti si sa cítila, že by ťa mal niekto minimálne oceniť Nobelovou cenou. Vždy si tvrdila, že nikdy z úst nevypustíš vetu: „Tie krásne študentské časy, ako rada by som sa tam vrátila.“

30 ročných ľudí si považovala za vyzretú a ustálenú generáciu. Dnes, keď sama pomaly stojíš pred prahom vlastnej 30tky máš pocit, že všetko je akosi inak, ako si si to vysnívala.

View this post on Instagram

What the thunder brought.

A post shared by Kai Böttcher (@kai.boet) on

Čo sa stalo? Prišla trpká chuť dospelosti. Obdobia, kedy si zistila, že všetky predstavy sa akosi utopili v realite. V realite skutočnej dospelosti.

Keď zistíš, že práca ti zaberie oveľa viac času a energie ako škola, kde si bola s kamarátmi. Ženieš sa za peniazmi alebo kariérou, aby si zaplatila nájom a bola sebestačná, keď zistíš, že kamaráti nie sú kamarátmi, a že rodina a skutoční priatelia sú naozaj vzácni. Kedy prestaneš mať záujem o obdiv ľudí, ktorí za to nestoja a svoj čas si začneš vážiť oveľa, oveľa viac. Obdobie, kedy začneš hľadať samú seba, ak si nemala to šťastie, že sa ti to podarilo skôr.

Pozeráš okolo seba, ako sa všetci tvoji rovesníci berú, stavajú domy, kupujú byty a zakladajú rodiny.

A ty? Ty sa hľadáš. Hľadáš sa na profesnej úrovni, hľadáš sa vo vzťahoch, v koníčkoch a vo všetkých smeroch života, ktoré si môžeš predstaviť.

View this post on Instagram

Watch me fall.

A post shared by Kai Böttcher (@kai.boet) on

Drahá, nevešaj hlavu, si dostatočne silná žena na to, aby si poznala vlastnú hodnotu.

Vieš, kto si, a že ešte nevieš, kam smeruješ je úplne v poriadku. Podstatné je, že sa snažíš o to, aby si to zistila. A už teraz môžeš byť na seba hrdá, pretože si sa napriek nekonečným pádom vždy zdvihla a išla ďalej.

Nie, neobviňuj sa, skús sa na chvíľku obzrieť za seba a s hrdosťou sa zahľadieť, akú cestu si už teraz prešla. Zastav sa a skús si spomenúť na tie dni, kedy si snívala o tom, že raz budeš stáť tam, kde stojíš teraz. Nevzdávaj sa, bojuj a objavuj! Možností je nekonečno, no vedz, že nikdy v tom nebudeš sama, pretože som v tom s tebou.

 

Toto sa oplatí čítať

Viac z kategórieLife