Po­znám ten po­cit, ten po­cit prázdna. Bez­senné noci a ne­spa­vosť či bu­de­nie sa v noci. Keď ti ľu­dia prídu do ži­vota a ako du­cho­via zmiznú. Prečo si snáď ne­vy­berú? Buď tam buď alebo odíď už navždy. Ne­sle­duj ako ži­jem či ako vy­ze­rám, pre­staň sa zau­jí­mať. Viem, aký to je po­cit, keď ide stres na teba zo všet­kých strán. Mys­líš si, že na toto ne­máš, pre­tože je toho veľa. Štve ťa celý svet a na nič ne­máš ná­ladu, no na­priek tomu sa zdáš byť v po­hode, pre­tože je jed­no­duch­šie sa usmiať a tvá­riť sa, že všetko je fajn. Ne­chutí ti jesť, ale ne­máš dep­re­siu. Ti­cho se­díš a pre­mýš­ľaš.

Vieš čo chceš, vieš čo po­tre­bu­ješ, chceš spať, lebo si una­vená, ale chceš pra­co­vať. Hľa­dáš ho­cičo, len aby si sa cí­tila na­žive. Chceš byť chvíľu sama. Chceš nájsť to niečo čo ti chýba. Po­znám to, ten po­cit, že zrazu akoby sa ti všetko roz­padlo pred očami. Iní sú šťastní alebo možno len tak pô­so­bia, darí sa im to ako aj tebe. Aku­rát, že ty si svo­jím spô­so­bom šťastná. Vieš čo chceš, ale pri­tom máš po­cit, že všetko je rov­naké, ale pri­tom vô­bec nie je. Ob­čas ťa na­há­ňajú spo­mienky. Ino­kedy máš práz­dno. Vra­víš si či toto nie­kedy skončí alebo či to už skon­čilo a ty si pri­vo­lá­vaš tento po­cit, lebo chceš niečo cí­tiť. Prejde to, alebo snáď to už pre­šlo.

Každý je­den z nás ľudí s nie­čím alebo nie­kým bo­juje. O vzťa­hoch ani ne­ho­vo­rím. Buď si  za­daná s ká­vou, fit­kom alebo nie­čím, čo z teba robí osa­melú, ale silnú fe­mi­nis­tku. Vieš si pred­sta­viť vzťah, lásku ale musí spl­niť ne­jaké tvoje hra­nice.

Si ná­ročná, ale aj to len preto, že po­znáš svoje sny. Vieš mi­lo­vať a nech­ceš ne­ná­vi­dieť. No na­priek tomu nie si bez­citná. Sna­žíš sa byť ľud­ská. Do­konca aj vtedy, keď vieš, ako veľmi ti nie­ktoré veci ub­lí­žili, ty sa sna­žíš im po­môcť. Si len zvláštna. Chceš sa vrá­tiť v čase, za­žiť nie­ktoré dni znova…. I keď tí ľu­dia tu už nie sú. Zme­nili sa. Ty si sa zme­nila. Je to v po­riadku. I keď viem, že ob­čas by si si priala vrá­tiť sa v čase a byť tak šťastná ako v tie letné dni.

Chýba ti? Nie. Chýba ti len tá osoba , ktorá tam bola „vždy“ pre teba. Tá osoba, ktorá ťa mi­lo­vala. No ne­mys­lím si, že láska je zni­čiť člo­veka, kto­rého mi­lu­jeme. Možno každý z nás ju chápe inak. Pra­jem ti, aby si bola šťastná zas a znova. Viem, že ty to pra­ješ mne, ale vieš ako ni­kto ne­rád dáva ruky preč od dob­rého jedla. Pre te­raz len mu­síš pra­co­vať na sebe. Ísť si za svo­jimi snami. Ve­riť v seba. Stať sa lep­šou oso­bou. Ve­rím v teba a som tu pre teba. Raz bu­deš vďačná a po­cho­píš, že všetko sa deje pre niečo.

Žev­raj to bolí, vi­dím len tvoje oči plné sĺz. Dnes vra­vím ne­pus­tím si ťa znova tam, kde si bol, ne­dám ti tu per­ma­nentku do môjho srdca. Vi­dela som pravdu cez jazvy. Vi­dela som bý­va­lých par­tne­rov sní­va­júc o sebe, pre­tože si nás láska za­pa­mä­tala. Dnes, keď sa po­ze­rám spätne na teba ne­mô­žem po­ve­dať, že ma už ne­pri­ťa­hu­ješ, že nie si „sexy“ a po­dobne, pre­tože by som kla­mala, pre­tože nie­čím si ma dávno zau­jal. Nie­kedy sa pý­tam seba či prí­deš…..

Boli sme ako dva svety, no len sme sa zra­ňo­vali a nie­kedy sa pý­tam seba či ta to vážne mrzí alebo to len tak hráš. Tá slečna už ti ne­patrí…. Sen alebo nočná mora či ako ju to vo­láš. A ak ťa bude chcieť iná, tak ver mi jej sa ni­kdy ne­vy­rovná. Viem, že ťa ne­do­ká­žem ne­ná­vi­dieť, za to, že si mi zlo­mil srdce. Dnes som iná….

Komentáre