Prečo pria­teľ­stvo ne­môže ostať pri pria­teľ­stve, ale často sa do toho mon­tuje hl­bší cit na­zý­vaný láska. Prečo len vý­ni­močne alebo má­lo­kedy fun­guje pria­teľ­stvo me­dzi diev­ča­ťom a cha­la­nom? Prečo je to vždy tak, že sa nie­kto za­mi­luje a nie­kto ostane sám?

Je smutné, že vždy nie­kto pre­padne hl­b­šiemu citu. Dlho strá­vené ho­diny spolu, v ka­viar­ňach, v škole… Ve­de­nie rôz­nych kon­ver­zá­cii na rôzne témy, to všetko ľudí zbli­žuje. Často je to tak, že pria­teľ­stvo ma pevné zá­klady po in­te­lek­tu­ál­nej a emo­ci­onál­nej stránke so vzá­jom­nou pod­po­rou.

Naj­hor­šie však je, keď nie­kto pre­padne do stavu, keď ne­môže pre­stať mys­lieť na danú osobu a už sa tam pletú aj hl­b­šie city. Pria­teľ­stvo je o láske ale o inej ako o láske k par­tne­rovi. Prav­daže je možné, že sa za­mi­lujú obaja ale mno­ho­krát sa stane, že city ostá­vajú len na jed­nej strane a nie na oboch. Roz­hodla som sa na­pí­sať o tejto téme, pre­tože už pár krát sa mi to v ži­vote udialo, že som stra­tila blíz­keho pria­teľa vďaka tomu, že som ne­bola schopná opä­to­vať jeho city, ne­bola som schopná mu dať to čo odo mňa oča­ká­val. A na­ko­niec z dl­hých kon­ver­zá­cii sa stali len krátke kon­ver­zá­cie plné prázd­nych slov a ne­chá­pa­vých po­hľa­dov.

Ver mi, som typ člo­veka, ktorý keď sa roz­hodne vstú­piť do vzťahu tak len preto, že pre­cho­váva hl­boké city k da­nej osobe, fun­guje to nie­len po fy­zic­kej stránke, ale aj psy­chic­kej a dáva mi is­totu, po­cit vý­ni­moč­nosti. Ten zvláštny po­cit šťas­tia, pro­stred­níc­tvom kto­rého sa mi chveje celé vnútro a spô­so­buje mi to prí­jemný chlad. Nie je to len o tom, že sa cí­tim inak, je to o tom, že sa cí­tim správne a tak ako chcem. Všetky po­chyb­nosti sú preč pre­tože, keď sa po­zriem do jeho očí vi­dím tu is­kru, zá­van tej lásky, túžby, spo­je­nie toho vý­ni­moč­ného me­dzi nami.

Na jed­nej strane je mi veľmi ľúto, že som prišla o vý­ni­moč­ného pria­teľa, ale na dru­hej strane mi spa­dol ka­meň zo srdca, pre­tože nie som schopná nie­koho kla­mať a dá­vať mu fa­lošné na­deje. Stra­tila som člo­veka, ktorý do­ká­zal roz­žia­riť deň viac ako slnko, roz­ve­se­liť moje srdce a po­môcť mi pri­ze­rať sa na prob­lémy ako na drob­nosti. Bol to člo­vek, kto­rého mi­lu­jem, len nie spô­so­bom akým by si on prial. A bo­hu­žiaľ som si istá, že ani on by ne­do­ká­zal na­pl­niť moju ná­dobu lásky tak ako by chcel.

Mi­lu­jem všet­kých svo­jich blíz­kych pria­te­ľov, no láska ob­sa­huje viac ako len je­den po­cit či formu. Láska je ne­sku­točne ne­ob­me­dzený cit, ktorý sa nedá de­fi­no­vať jed­no­značne pre­tože člo­vek mi­luje rôz­nymi spô­sobmi a nie iba je­di­ným a preto mi­luje ľudí rôzne.

Nie­kto­rých váš­ni­vej­šie, dru­hých sta­rost­livo a iných od­jak­živa!

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Komentáre