Prečo priateľstvo nemôže ostať pri priateľstve, ale často sa do toho montuje hlbší cit nazývaný láska. Prečo len výnimočne alebo málokedy funguje priateľstvo medzi dievčaťom a chalanom? Prečo je to vždy tak, že sa niekto zamiluje a niekto ostane sám?

Je smutné, že vždy niekto prepadne hlbšiemu citu. Dlho strávené hodiny spolu, v kaviarňach, v škole… Vedenie rôznych konverzácii na rôzne témy, to všetko ľudí zbližuje. Často je to tak, že priateľstvo ma pevné základy po intelektuálnej a emocionálnej stránke so vzájomnou podporou.

Najhoršie však je, keď niekto prepadne do stavu, keď nemôže prestať myslieť na danú osobu a už sa tam pletú aj hlbšie city. Priateľstvo je o láske ale o inej ako o láske k partnerovi. Pravdaže je možné, že sa zamilujú obaja ale mnohokrát sa stane, že city ostávajú len na jednej strane a nie na oboch. Rozhodla som sa napísať o tejto téme, pretože už pár krát sa mi to v živote udialo, že som stratila blízkeho priateľa vďaka tomu, že som nebola schopná opätovať jeho city, nebola som schopná mu dať to čo odo mňa očakával. A nakoniec z dlhých konverzácii sa stali len krátke konverzácie plné prázdnych slov a nechápavých pohľadov.

Ver mi, som typ človeka, ktorý keď sa rozhodne vstúpiť do vzťahu tak len preto, že prechováva hlboké city k danej osobe, funguje to nielen po fyzickej stránke, ale aj psychickej a dáva mi istotu, pocit výnimočnosti. Ten zvláštny pocit šťastia, prostredníctvom ktorého sa mi chveje celé vnútro a spôsobuje mi to príjemný chlad. Nie je to len o tom, že sa cítim inak, je to o tom, že sa cítim správne a tak ako chcem. Všetky pochybnosti sú preč pretože, keď sa pozriem do jeho očí vidím tu iskru, závan tej lásky, túžby, spojenie toho výnimočného medzi nami.

Na jednej strane je mi veľmi ľúto, že som prišla o výnimočného priateľa, ale na druhej strane mi spadol kameň zo srdca, pretože nie som schopná niekoho klamať a dávať mu falošné nadeje. Stratila som človeka, ktorý dokázal rozžiariť deň viac ako slnko, rozveseliť moje srdce a pomôcť mi prizerať sa na problémy ako na drobnosti. Bol to človek, ktorého milujem, len nie spôsobom akým by si on prial. A bohužiaľ som si istá, že ani on by nedokázal naplniť moju nádobu lásky tak ako by chcel.

Milujem všetkých svojich blízkych priateľov, no láska obsahuje viac ako len jeden pocit či formu. Láska je neskutočne neobmedzený cit, ktorý sa nedá definovať jednoznačne pretože človek miluje rôznymi spôsobmi a nie iba jediným a preto miluje ľudí rôzne.

Niektorých vášnivejšie, druhých starostlivo a iných odjakživa!