Ne­ná­vi­dím ťa a ľu­tu­jem dňa, kedy som ťa spoz­nal..!

Tieto po­sledné slová padli ako to po­sledné po tom všet­kom, čo me­dzi nami bolo. A bolo toho na­ozaj veľmi veľa. A zrazu, to všetko bolo ne­ná­vratne preč. Navždy.

Zdroj: pi­xa­bay.com

Tak a te­raz, kto je na tom lep­šie? Kto z nás dvoch má men­šiu zá­ťaž zo zlo­me­ného srdca?         

Kto z nás sa do­káže te­raz úp­rimne usmiať? Kto z nás sa ne­trápi? 

Vieš mi po­ve­dať od­po­vede na moje otázky? Teda, ak máš vô­bec zá­u­jem nad nimi roz­mýš­ľať.

Pri tvo­jej po­vahe by som o tom silne po­chy­bo­vala. Ty, ego­cen­trický chlap so zá­sa­do­vou po­va­hou. A tými najk­raj­šími ze­le­nými očami, aké som za svoj ži­vot vi­dela. Chlap, pred kto­rým má re­špekt snáď každý, kto by ti aj ná­ho­dou vbe­hol v ži­vote do cesty. Vy­uží­val si to vždy, keď sa ti na­sky­to­vala čo i len tá naj­men­šia mož­nosť ví­ťazs­tva. Ve­dela som to.

A ty si veľmi dobre ve­del prečo mám voči tvojmu sprá­va­niu ne­sku­točne veľký od­por. Lebo ak si bol sám, sprá­val si sa tak, ako väč­šinu svojho ži­vota. Po­vý­še­necky.

No keď si sa mi jed­ného dňa pri­znal, že pri mne ne­máš dô­vod byť taký, ve­rila som ti. As­poň na chvíľu som mala z teba po­cit, že si uve­do­míš, kde si ro­bil chyby. Že možno sa zme­níš..

Dosť dlhú dobu som si vší­mala tvoje sprá­va­nie. A aj vtedy, keď sme cho­dili ve­čer nie­kde von s na­šimi pria­teľmi. A ne­bolo mi to dva­krát prí­jemné.

Zdroj: pi­xa­bay.com

To, ako si me­nil ná­lady. Aký si bol zmä­tený, lebo si ne­ve­del, ako máš na os­tat­ných ľudí na­vô­kol seba pô­so­biť. To všetko som sa sna­žila po­cho­piť. A však, do­te­raz som ne­prišla k žiad­nemu roz­um­nému zá­meru. A ne­po­mo­hol mi k tomu ani náš dl­ho­trva­júci nočný roz­ho­vor popri rieke. Nie­kde me­dzi de­din­kami, v kto­rých sme bý­vali.

Tak veľmi by som chcela po­znať od­po­vede na mnohé otázky, ktoré mi den­no­denne pre­le­tia hla­vou. A na­ozaj ma trá­pia už dosť dlhú dobu.

Po­zri sa, čo sa so mnou stalo.. Vi­díš to? Po­chy­bu­jem..

Ne­bolo to preto, že by som ťa pre­stala mať rada. Ale bolo to preto, lebo ty si sa nech­cel vzdať svo­jej dru­hej tváre. Aj keď ju vi­deli všetci os­tatní, ok­rem mňa.

Komentáre