Mi­lo­vala ho. O tom ne­bolo po­chýb. Len myš­lienka na to, žeby ho mohla stra­tiť ju bo­lela. Ne­ve­dela a nech­cela si to pred­sta­viť, aj na­priek tomu, že nie­kde pod­ve­dome tu­šila, že sa to musí zme­niť. 

Mali zau­jí­mavý vzťah. Dá sa po­ve­dať, že dobré ob­do­bia strie­dali tie hor­šie a ob­čas sa cí­tila ako na hor­skej dráhe. Čím dl­h­šie však boli spolu, tým čas­tej­šie sa rú­tili dole z kopca. Mys­lela si, že láska hory pre­ne­sie, že stačí, ak je­den ľúbi viac. Že do­káže svo­jou lás­kou do­pl­niť to, čo u neho chýba. Ne­uve­do­mo­vala si však, že ta­kýmto spô­so­bom sa oberá o šťas­tie a svoju mož­nosť byť mi­lo­vaná. Ne­bol to zlý chla­pec a mies­tami by do­konca po­ve­dala, že ju ľú­bil. No môže byť láska se­becká? Môže byť ego­is­tická? Môže sa uka­zo­vať len vtedy, ak nám to vy­ho­vuje? 

Pris­pô­so­bo­vala sa, teda as­poň sa sna­žila. Aj keď ju vnútri myš­lienky zo­žie­rali za­živa, ostá­vala ti­cho. Nech­cela mú­tiť vodu, ktorú tak sta­rost­livo čis­tila. Jemu to však bolo jedno. Neb­ral ohľady, vždy si po­ve­dal a uro­bil, čo chcel a to aj na­priek tomu, že jej tým ub­lí­žil. A aj keď ve­dela, že to tak nemá byť, že ak nie­koho člo­vek mi­luje, v jeho slo­vách a či­noch mu­síš cí­tiť lásku, stále ho ne­jak pod­ve­dome ospra­vedl­ňo­vala.

Nech­cela si pri­pus­tiť, že by ho mohla stra­tiť. Tak veľmi sa sna­žila, až sa do­stala do bodu, kedy ne­bolo vý­chodu. Ve­dela, že to takto ďa­lej ne­z­vládne, že musí niečo uro­biť. A rov­nako tak ve­dela, že sú len dve mož­nosti: buď sa zmení on, alebo sa ich cesty roz­de­lia.

Tu­šila, že jeho po­vaha vy­lu­čuje prvú mož­nosť, preto sa tak veľmi bála roz­hod­nu­tia. Preto nech­cela na­čí­nať túto kon­ver­zá­ciu. Nie žeby sa pred­tým ne­po­kú­šala, vlastne po­čas ce­lého vzťahu mu dá­vala ná­znaky a sna­žila sa rie­šiť, čo sa jej ne­páči. On však ne­po­čú­val, pre­tože nech­cel. Bol prí­liš za­hľa­dený do seba na to, aby uznal, že pravdu môže mať aj nie­kto iný ako on. Vždy všetko pre­hl­tla, až jej na­po­kon z toho prišlo zle, a ďa­lej to od­mie­tala zná­šať. A tak to do­padlo presne tak, ako pred­po­kla­dala.

Jej láska už ne­sta­čila, za­bí­jala ju, odo­be­rala z nej kúsky ži­vota, a to, čo ju malo ro­biť šťast­nou, ju na­ko­niec zni­čilo. A aj keď to zo za­čiatku bez neho bolo ťažké, v oka­mihu kedy sa roz­hodla po­cí­tila úľavu.

Komentáre