Nie­ktorí ma na­zý­vajú bláz­nom… Viem, že nie som tá oby­čajná ty­pická žen­ská, že ne­sp­lý­vam s da­vom, nie­kedy som ako hu­ri­kán, čo všetko strhne so se­bou, no som na to hrdá! Lebo keby som iná, ne­bola by som to ja!

 

Toľ­ko­krát som už po­čula vetu typu, ty nie si nor­málna, ty si čistý blá­zon… Nie­ktorí ma za to mi­lujú, iní ne­ná­vi­dia… Nie­ktorí mi do­prajú, iní mi zá­vi­dia… Nie­ktorí si mys­lia, že mám všetko, ja sa s nimi ča­sto­krát sto­tož­ňu­jem, ino­kedy si mys­lím, že mi chýba tak veľa… Sú aj také dni. Ne­spo­koj­nosť so všet­kým. Ne­spo­koj­nosť a ufrf­la­nosť kvôli tomu, že sa mu­sím s taš­kami tr­má­cať v daždi z ob­chodu. Ne­spo­koj­nosť s tým, že mi dážď padá na vlasy a prí­dem do­mov ako zmok­nuté kura. Ne­spo­koj­nosť s tým, že mi za­zvoní ráno bu­dík na­priek tomu, že som pre­spala celú noc. Ne­spo­koj­nosť s tým, že odo mňa každý oča­káva priam kú­zel­nícke vý­sledky.

Sú dni, keď mám chuť za­vrieť sa do izby a ni­koho ne­vi­dieť. Dni, keď som schopná iba le­žať pred te­le­ví­zo­rom a na­pchá­vať sa zmrz­li­nou. Dni, keď uvi­dím na zemi prach a zva­lím sa do po­stele s do­dat­kom, nech si tam ešte dva dni po­kojne po­leží. Dob­ro­voľne pri­zná­vam a čestne pre­hla­su­jem, že sú i také dni.

Ob­čas som ale úplný opak. Som plná ener­gie, ra­dosti do ži­vota, te­ším sa, že za­svieti ráno slnko. Vy­chut­ná­vam si dni pre seba. Roz­maz­ná­vam sa a sta­rám sa o seba. Dám si na tvár masku, po­čú­vam na­hlas hudbu, spie­vam si a tan­cu­jem, no zá­ro­veň dú­fam, že ma ni­kto ne­vidí a keby ma aj vidí, je mi to jedno. Ko­nám bláz­nivo a ne­uvá­žene. Ne­viem, čo vlastne chcem, pri­čom na jed­nej strane mám jasne sta­no­vené ciele a idem si za nimi. Roz­ho­du­jem sa pre­mys­lene, no ob­čas v da­nom mo­mente bez ro­zmyslu a na zá­klade po­ci­tov. V hlave mi skr­sne myš­lienka, že pôj­dem ve­čer o pol­noci do parku, ktorý je odo mňa vzdia­lený 20 km a idem tam, aj keby som si tých dvad­sať ki­lo­met­rov mala krá­čať pešo. Ráno vsta­nem s tým, že ani ne­tu­ším, že o dve ho­diny sa bu­dem vo­ziť na mo­tor­kách, be­hať po parku, fo­tiť ne­zmy­selné fotky, ve­čer po­zo­ro­vať pri stáde ko­ňov s ka­ma­rátmi hviezdy, či do­slova lie­tať v ob­la­koch.

Sú dni, keď sa po zo­bu­dení po­zriem do zrkadla a vi­dím krásnu žia­rivú, jemnú a usmiatu tvár a sú i také, kedy sa do neho nech­cem rad­šej ani po­zrieť, lebo sa bo­jím, čo v ňom uvi­dím. Nie­kedy mám v ži­vote všetko uspo­ria­dané tak de­cen­tne ako ni­kto iný, ino­kedy v ňom mám taký bor­del, že sa v ňom ne­vy­znám ani ja sama. Raz som k člo­veku dobrá a milá a ino­kedy sar­kas­tická a iro­nická. Som dosť pekná, no možno nie úplne kaž­dému sa pá­čim. Som tá, ktorá dá aj keď sama má málo, no zá­ro­veň tá, ktorá čaká, že do­stane späť.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Som aká som. Som bláz­nivá, nežná, krehká a pri­tom tak silná žena a som na to hrdá! Som hrdá na to, že som sama se­bou a nie nie­koho kó­pia. Som hrdá na to, že na­priek všet­kým ne­dos­tat­kom a chy­bám som vlastne do­ko­nalá a je­di­nečná. Som hrdá na to, že som práve touto že­nou.

Komentáre