Hľa­dala som pre vás ne­jaké vý­roky nie­koho, kto by mo­hol byť in­špi­ra­tívny a zau­jí­mavý. Ke­anu Re­e­ves má 53 ro­kov a v ži­vote to roz­hodne ľahké ne­mal, av­šak to nie je zá­mer, pre ktorý pí­šem tento člá­nok. Nie­kedy, keď mám zlú ná­ladu alebo som jed­no­du­cho len smutná, po­tre­bu­jem sa nie­čim, res­pek­tíve nie­kým in­špi­ro­vať a možno si tro­chu pri­po­me­núť to, za čo by som mala byť vďačná a ne­vá­žim si to. Ke­anu mi roz­hodne túto in­špi­rá­ciu dáva ne­us­tále a aj vďaka nemu si uve­do­mím, aká by som mala byť a že vlastne ži­jem veľmi šťastný a spo­kojný ži­vot.

 

Toto sú Ke­a­nove vý­roky, ktoré by si si mala za­pa­mä­tať, nech sa deje čo­koľ­vek:

„Pe­niaze sú tá po­sledná vec o kto­rej pre­mýš­ľam , z toho čo som do­te­raz za­ro­bil do­ká­žem žiť nie­koľko ďal­ších sto­ročí.“

„Je ľahké ostať pri zemi, veď po nej cho­díme každý deň.“

„Ne­mô­žem byť sú­čas­ťou sveta, kde muži svo­jim man­žel­kám do­vo­lia ob­lie­kať sa ako ženy ľah­kých mra­vov a ne­chajú ich vy­sta­vo­vať všetko, čo má zo­stať skryté.
Kde ne­exis­tuje po­jem cti a dôs­toj­nosti a na slovo člo­veka sa nedá od­vo­lať ani keď ho­vorí “sľu­bu­jem”.
Kde ženy od­mie­tajú deti a muži nechcú ro­dinu.
Kde sa sop­liaci za vo­lan­tom tat­kovho auta po­kla­dajú za úspeš­ných a kto­koľ­vek, kto má len tro­chu moc, sa vám po­kúša do­ká­zať, že ste úbo­žiak.
Kde ľu­dia po­kry­tecky vy­hla­sujú, že ve­ria v Boha, dr­žiac pri­tom v ruke po­há­rik a ne­ma­júc ani naj­men­šie tu­še­nie, čo je to viera.
Kde po­jem žiar­li­vosť je po­kla­daný za niečo ha­neb­ného a skrom­nosť je ne­dos­tat­kom.
Kde ľu­dia za­budli na lásku a jed­no­du­cho len hľa­dajú naj­lepší va­riant par­tnera.
Kde ľudí zne­po­kojí každý škra­ba­nec na ich aute, ne­ľu­tujú na jeho od­strá­ne­nie pe­niaze ani čas, a sami pri­tom vy­ze­rajú tak úboho, že mas­ko­vať to do­káže sku­točne len veľmi drahé auto.
Kde chlapci pre­pí­jajú pe­niaze ro­di­čov v noč­ných klu­boch, re­hocú sa pri pri­mi­tív­nych zvu­koch a diev­čatá ich za to mi­lujú.
Kde muži a ženy už dávno nie sú k ro­zo­zna­niu a kde sa tomu všet­kému do­hro­mady ho­vorí slo­boda voľby – ale tí, ktorí si vy­berú inú cestu, sú oná­lep­ko­vaní ako za­os­talí des­poti.
Ja som si svoju zvo­lil cestu – škoda len, že som ne­na­šiel dosť po­cho­pe­nia u ľudí, u kto­rých som ho hľa­dal naj­viac zo všet­kých.“

Ni­kdo z nás ne­vy­viazne ze ži­vota živý. Pro­sím Vás pre­staňte sa trýz­nit myš­lien­kami čo ste zase uro­bili zle. Jezte všechko chutné, vo­ňavé, de­li­kátne. Pre­chá­zajte sa ta, ako pri svi­taní, tak pri zá­pade slnke. Skočte do oce­ánu. Ho­vorte všetko, čo máte na srdci. Buďte bláz­niví. Buďte pria­teľ­skí. Buďte crazy. Ne­máte čas na nič iné!

Komentáre