Mi­ni­málne jednu z nich ste už prav­de­po­dobne pre­ko­nali. Kedy prídu ďal­šie?

Ži­vot ni­koho z nás nie je pre­chádz­kou ru­žo­vou záh­ra­dou. Ne­raz mu­síme pre­ko­nať väč­šiu či men­šiu krízu, otriasť sa a ísť ďa­lej. Ve­deli ste však o tom, že väč­šina ľudí za­žije po­čas svojho ži­vota 4 naj­väč­šie krízy? Pre­zra­díme vám nie­len to, kedy spra­vidla pri­chá­dzajú, ale aj to, ako ich čo naj­rých­lej­šie za­že­niete.

18 ro­kov

pe­xels.com

Pred­stavte si mla­dého člo­veka na prahu do­spe­losti. Stojí pred otáz­kou, čo so svo­jím ži­vo­tom. Vý­ber vy­so­kej školy môže ovplyv­niť zvy­šok jeho ži­vota. Ne­ho­vo­riac o tom, aké ne­prí­jemné preňho je, keď sa jeho pred­stavy o bu­dúc­nosti nez­ho­dujú s pred­sta­vami jeho najb­liž­ších.

Čo s tým ro­biť? Od­po­veď nie je jed­no­du­chá, no mož­ností je via­cero. Mnohí ľu­dia to rie­šia tak, že po stred­nej škole si jed­no­du­cho dajú na rok pauzu. Ne­pok­ra­čujú ih­neď štú­diom na vy­so­kej škole ale buď sa nie­kde do­časne za­mest­najú, ces­tujú, alebo jed­no­du­cho ro­bia to, o čom si mys­lia, že by ich mohlo na­pĺňať.

Ak ste sa práve ocitli na po­dob­nej ži­vot­nej kri­žo­vatke, skúste sa sa­mých seba opý­tať, čo by ste spra­vili, ak by ste sa ni­čoho ne­báli. Práve strach nám to­tiž ve­ľa­krát sta­via ba­ri­éry, kvôli kto­rým ne­do­vi­díme na svoje sny.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

25-30 ro­kov

pe­xels.com

Veľa ľudí po­pi­suje túto krízu ako to­pe­nie sa. Mô­žete mať to­tiž po­cit, že sa to­píte v strede oce­ánu. Možno ste dob­rým plav­com a mô­žete plá­vať kto­rým­koľ­vek sme­rom, no keďže ni­kde ne­vi­díte pev­ninu, vy­si­lení len bez­mocne má­vate ru­kami.

Ob­rov­ským prob­lém sú v tomto veku tak­tiež ná­roky spo­loč­nosti. Každý od vás oča­káva, že bu­dete mať per­fektnú prácu, man­žela/man­želku, vlastný dom, auto a sa­moz­rejme, dieťa. Ide­álne 2, diev­čatko a chlap­čeka. Niet divu, že čo­raz viac ľudí v tomto veku skončí vo vrec­kách nie s kľúčmi od no­vého domu, ale s le­kár­skym pred­pi­som na an­ti­dep­re­síva.

Ako z toho von? Rie­še­nie znie veľmi jed­no­du­cho, no hor­šie je vy­ko­nať ho. Po­môcť vám to­tiž môže je­dine isté ig­no­ro­va­nie po­žia­da­viek, ktoré na vás kla­die spo­loč­nosť. Šťastní predsa mu­síte byť vy, nie oni. Veľmi dô­le­žité je tiež to, aby ste sa v žiad­nom prí­pade s ni­kým ne­po­rov­ná­vali. Choďte do všet­kého na­plno a sami za seba.

35 ro­kov

pe­xels.com

Ledva ste sa otriasli a spa­mä­tali z dru­hej krízy a už pri­chá­dza ďal­šia. Veľmi veľa ľudí si to­tižto v tomto veku za­čina uve­do­mo­vať, čo všetko vo svo­jom ži­vote chceli, no ne­spra­vili to. Za­čí­najú si uve­do­mo­vať, že tak­mer všetko ro­bia, pre­tože mu­sia a nie chcú.

Pra­covné po­vin­nosti, par­tner­ské po­vin­nosti, prí­padná sta­rost­li­vosť o dieťa… A vy za­čí­nate roz­mýš­ľať, či ešte vô­bec ži­jete svoj ži­vot, alebo či ži­jete ži­voty iných ľudí. Me­lan­chó­liu strieda frus­trá­cia a všetko môže za­kon­čiť dep­re­sia. Niet divu.

Ako túto krízu pre­ko­nať? Skve­lým rie­še­ním môže byť isté roz­hod­nu­tie, ktoré síce je dosť ra­di­kálne, no ur­čite vám po­môže skvele si uspo­ria­dať myš­lienky a pre­hod­no­tiť svoj ži­vot. O čom ho­vo­ríme? Zbaľte si kufre a od­íďte mi­ni­málne na 2 týždne preč. Ďa­leko od kaž­dého a ďa­leko od všet­kého. Po­tre­bu­jete to. Ľu­dia, kto­rým na vás úp­rimne zá­leží, si bez vás tento čas ur­čite po­ra­dia.

45-50 ro­kov

pe­xels.com

Po tre­tej kríze ste pre­žili možno 10 ro­kov na­ozaj spo­koj­ného a vy­rov­na­ného ži­vota. Zrazu však za­čí­nate zis­ťo­vať, že práca, ktorú ste ke­dysi mi­lo­vali, vás už ne­na­pĺňa. Láska je dávno preč a ak máte deti, sú už na­toľko za­nep­ráz­dnené svo­jím vlast­ným ži­vo­tom, že vás si sotva vší­majú.

Za­čí­nate mať po­cit, ako keby ste celý svoj ži­vot ve­no­vali tej ne­správ­nej veci, alebo čo je hor­šie, tej ne­správ­nej osobe. Pe­si­mis­tická ná­lada a ne­dos­ta­tok túžby či sily niečo zme­niť vám bráni v tom, aby ste vi­deli aj krásne veci, ktoré ste do­te­raz za­žili.

Ako z toho von? Možno by sme mohli po­ve­dať, že ide o naj­zá­važ­nej­šiu zo všet­kých 4 kríz a preto je veľmi ná­ročné od­po­rú­čať ne­jaký uni­ver­zálny re­cept – ak ne­jaký vô­bec exis­tuje. Bude to znieť ako klišé, no prav­dou je, že po­môcť vám môže je­dine čas a to, že bu­dete sú­stre­diť svoju po­zor­nosť na veci, ktoré vás stále te­šia. Ak vás baví ces­to­va­nie, ces­tujte. Chcete lep­šiu kon­dičku? Cvičte. Po­kojne aj sami, bez svo­jej po­lo­vičky. Tro­cha času osa­mote vášmu vzťahu možno len pros­peje.

zdroj: bright­side

Komentáre