Ohovárame až 52 minút denne. Viac ako polovica konverzácie s našimi kamarátkami sa točí okolo pikošiek o niekom, kto s nami nie je. Prečo to stále robíme a je to vôbec dobré? 

Od hieroglyfov cez e-maily

Ľudia ohovárali po stáročia. Najprv si o aférach, prehreškoch a iných „šokantnostiach“ len šuškali, neskôr ich vyrývali do stien, potom na papyrus a teraz si ich vymieňajú cez sociálne siete. Obdobne začína svoju prednášku na TEDx aj Elaine Lui, zakladateľka jedného z najviac sledovaných webových portálov o ohováraní. Áno, v Amerike existuje portál o ohováraní! Avšak, Elaininým cieľom nie je ľudí ponížiť. Snaží sa totiž svetu ukázať, že hovoriť o niekom poza jeho chrbát, vôbec nie je zlá vec.

Žiadna jednoduchá konverzácia

Elaine Lui tvrdí, že ohováranie je stále konverzáciou, kde si ľudia medzi sebou vymieňajú informácie. A nie je to celkom jednoduchá konverzácia. Dotyčné osoby sa na ňu musia vopred pripraviť často krát bez toho, aby o tom dopredu vedeli. „Ohováranie vypovedá veľa o ľudských mravoch a etike doby. Avšak, nejedná sa len o takú jednoduchú konverzáciu, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Na to, aby sme nad niekým vyniesli „drb“, musíme najprv informáciu prefiltrovať cez vlastnú skúsenosť, zaujať stanovisko a nakoniec vyniesť súd. Je to vyhlásenie o tom, čomu veríme, čo očakávame a čo máme v pláne urobiť.“

zdroj: unsplash.com

Musím ti niečo povedať

Každá z nás to zažila. Príde do práce a kolegyňa na ňu len žmurkne očkom, že nech si akože idú pripraviť kávu. O pár sekúnd neskôr sa pri hučiacom kávovare dozvedáš najnovšie klebety. Ak si myslíš, že ostatní kolegovia neohovárajú a len vy ste čierne ovce firmy, si na omyle. Výskumy dokázali, že až 90 % konverzácie s našimi spolupracovníkmi sa točí okolo klebiet. A čo si nestihneme povedať z očí do očí, posielame cez správy, väčšinou je to okolo 15 % z našej konverzácie. Antropológovia tvrdia, že ohováranie je forma komunikácie, prostredníctvom ktorej sa upevňujú vzťahy medzi ľuďmi. Upozorňujú aj na to, že ľudia vedia vďaka klebetám daného človeka uštvať až tak, že sa oddelí od skupiny.

Ach, tie celebrity!

Elaine Lui vo svojej prednáške spomína rôzne aféry, ktoré sa pretriasli v Holywoode. Začína s príbehom o Kristen Steward a Robertovi Pattisonovi, ktorí tvorili pár vo filme Twillight. Po natáčaní sa dali hrdličky dokopy aj v súkromnom živote, no nebolo to na dlho. Kristen Steward mala aféru s režisérom filmu, na ktorom momentálne pracovala. Pretriaslo sa to v médiách, ona stratila záujem zo strany režisérov a spoločnosť ju odsúdila. „Ľudia jej vyčítali, prečo zahodila tak idylický vzťah s Robertom. Bol predsa všetkým, čo si žena môže priať! Žena predsa nemá utekať od chlapa. Nemá mu zahýbať, nech sa deje čokoľvek!“ Elaine Lui vymenúva názory od spoločnosti. A čo sa stalo s tretím kolesom na voze – režisérom? Po prevalení aféry sa zrazu roztrhlo vrece s ponukami na natáčania.

Podobný prípad je aj s Asthonom Kutcherom. Ten podviedol svoju parnertku Demi Moore, no akonáhle sa to dostalo na povrch, prišla mu lukratívna ponuka do televízneho seriálu Dva a pol chlapa. Síce prišiel o Demi Moore, no stal sa najviac plateným televíznym hercom tých čias. „Spoločnosť mu neveru nezazlievala, naopak, po nej si ho obľúbila ešte viac,“ vysvetľuje Elaine Lui. Podobne to bolo aj so spevákom Chis Brownom, ktorý zbil svoju vtedajšiu partnerku Rihannu. Keď jej zmizli modriny na tvári, odpustila mu, a očividne spevákovi odpustila aj spoločnosť. Rok na to získal prestížne ocenenie Grammy.

zdroj: Photo by Le Creuset on Unsplash.com

Nie vždy sa v bezpečí štyroch stien so svojimi kamarátkami bavíme o živote celebrít. Niekedy  dostaneme chuť sa poriadne porýpať vo vzťahu susedy Nikoly, ktorej manžel zahol s iným mužom. Sme rozhorčené, lejeme si víno a len krútime hlavou nad ináč orientovanými mužmi. A niekedy krútime hlavou aj nad našou sesternicou Ivkou, ktorá je viac manažérka ako mama, a takto to predsa v spoločnosti nechodí. Žena patrí za sporák, no nie?

Z inej perspektívy

Elaine Lui tvrdí, že vďaka ohováraniu spoznáme to, aký je človek oproti nám, nie to, aký je človek, o ktorom je reč. „Klebetenie je antropológia. Vedieme vlastne rozhovor, v ktorom odhaľujeme to, kým sme, aké máme postoje, názory a vierovyznanie. Čo uznávame a čo nie. Klebetenie je odrazom súčasnej morálky a toho, čo si ľudia myslia.“ Elaine vyzýva ľudí k tomu, aby sa na ohováranie pozerali z inej perspektívy. Svoju prednášku nakoniec ukončila slovami: „Prebrali sme si dnes rôzne témy –  neveru, postavenie ženy v spoločnosti, domáce násilie, a to všetko cez príbehy celebrít v kontexte ohovárania. Len sme ohovárali a dozvedeli sme sa, aký postoj máme k situácii nielen my, ale aj strana, s ktorou zdieľame klebety.“

Na záver už len môžeme povedať, že ohováranie je síce neslušné, no pokiaľ to budeme robiť bezbolestne a nikomu tým neublížme, máme možnosť dozvedieť sa to, aký názor má naša kamarátka na manželstvo, neveru, flirtovanie, ale aj na životné prostredie, režim v štáte či politické preferencie. Stačí len otvoriť ústa a začať klebetiť.

Zdroj: psychologies.co.uk, mprnews.org, psychologytoday.com, youtube.com,