Ta­jom­stvá. Každá žena, keď bola malá, ledva čo ne­prez­ra­dila ne­jaké ta­jom­stvo. Po­ve­dala to buď svo­jej pria­teľke, ses­tre alebo pri naj­hor­šom as­poň skrini, aby mala po­cit, že to nie­kto vie a ďa­lej to ne­po­su­nie.

Ale čo dnes? Dnes sme ženy, ktoré si za­cho­vá­vame mnohé ta­jom­stvá. Aj keď po is­tom čase pod­ľah­neme a chtiac či nech­tiac to vy­zra­díme. Ale ta­jom­stvo je silné. Tes­tuje nás, čo vy­dr­žíme, čo vy­drží náš ja­zyk, naša my­seľ, naša od­vaha.

Máš ne­jaké ta­jom­stvo, ktoré si do­po­siaľ ne­vyz­ra­dila? Zrejme pat­ríš k že­nám, ktoré dr­žia ja­zyk za zu­bami. V dneš­nej dobe je každý os­tra­žitý, a preto si práve vy­be­ráme túto mož­nosť. Možno če­líš ta­jom­stvu, ktoré by oko­lie malo po­znať, ale si­tu­ácia nás tak vy­ve­die z miery, že sme schopné si to zo­brať aj do hrobu.

Čo vlastne to s nami robí? Ak ide o veľké ta­jom­stvo, ktoré za­sa­huje sku­pinu ľudí, tak to môže viesť k na­šej de­for­má­cii či dep­ri­má­cii. Po­zor, keď ide o ta­jom­stvo, ktoré ne­oso­čuje a ne­sú­visí s ni­kým iným, len s te­bou a ďal­ším jed­not­liv­com, ktorý o tom vie, je to je­di­nečné.

Ču­du­jete sa prečo? Týmto spô­so­bom vzniká dô­vera, po­cho­pe­nie. Si sil­nej­šia, pre­tože si vy­dr­žala už ne­jaké tie sto­tiny, mi­núty a ho­diny, či do­konca roky a mohli by sme takto po­kra­čo­vať ďa­lej, kedy si svoje jedno veľké ta­jom­stvo ne­prez­ra­dila ni­komu aj pri fľaši vína. A to je hr­din­stvo a sila osob­nosti.

Nie je ľahké če­liť nie­čomu, čo sa týka nás a malo by to ve­dieť oko­lie. As­poň to najb­liž­šie. Týmto ta­jom­stvom sme ako ženy, ktoré ni­kto ne­pre­číta.

„Ženy za­cho­vá­vajú vlastné ta­jom­stvá, muži cu­dzie.“ (Jean Paul) Ci­tát, ktorý ho­vorí o všet­kom.

Komentáre