Kam by som šla bez Teba, drahý?

Kým by som bola?

Celý ten čas tu pri mne sto­jíš a ne­zá­leží, či sa dí­vaš po­ti­chu z diaľky a dá­vaš po­zor, či som v po­riadku, alebo ma dr­žíš za ruku a uis­ťu­ješ ma kaž­dým boz­kom, že šťas­tie je vlastne po­koj na duši.

fre­e­pik.com

Nie­kedy ne­ro­zu­miem Tvojmu ko­na­niu, no ča­som chá­pem viac. Spoz­ná­vam vďaka tomu viac aj samú seba a viem, že ťa ne­mô­žem opus­tiť. Už len myš­lienka bolí…preto lebo..
… sa zľak­nem, keď  sa vzdia­liš a dá­vaš nám pries­tor, lebo ma tento svet sa­motnú na­ozaj desí.

Pre­plietli sa nám túžby a sny a preto to ne­do­ká­žem. Ne­mô­žem Ťa skla­mať, ne­do­ká­žem opus­tiť…mô­žem sa vzdia­liť a dať Ti pries­tor, čas, lebo viem, že to po­tre­bu­ješ…a pre­páč ak to sem –  tam ne­vi­dím alebo ne­chá­pem, pre­tože se­becký hľa­dím len na svoje po­treby.

Stále čisto tú­žiť po spo­loč­nosti Tvo­jej osob­nosti, opäť cí­tiť a úp­rimne sa te­šiť, keď sa stret­neme.

Ako by som mohla opus­tiť Teba? Kam by sme šli?

http://thought­ca­ta­log.com/

Pra­jem si za­žiť všetko, čo sme si vy­sní­vali a spl­niť každý sľub, ktorý som Ti dala.

Nech­cem byť ako všetci os­tatní v Tvo­jom ži­vote, ktorí ťa opus­tili a nech­cem to vzdať – ja nie som z tých. Mys­lím tak, pre­tože mi niečo silno v mo­jom vnútri vraví, že je to sú­lad a láska… a možno ne­la­hodí očiam a možno je pre nie­koho ne­po­cho­pi­teľná …ale je to naše!

A tak tak čert ich vezmi aj s po­chyb­nos­ťami a hlú­pymi re­čami, ktoré má nie­kedy zne­is­tia! Už im ni­kdy ne­uve­rím. Lebo oni s nami ne­boli, oni to ne­vi­deli, oni to ne­za­žili. Oni nás ni­kdy ne­cí­tili a možno by chceli…
Možno by chceli, aby ich nie­kto tak be­z­hra­nične mi­lo­val ako ja Teba, aby na nich nie­kto tiež tak ča­kal a sna­žil sa ich chá­pať, a aby im nie­kto len svo­jou exis­ten­ciou dá­val zmy­sel…
Bu­dem tu! Spo­ľahni sa!

A vieš čo? Te­ším sa a ľú­bim Ťa.

Do sko­rého vi­de­nia Krásny…

Komentáre