Dnes som sa roz­hodla, na­pí­sať ti niečo o je­seni. Keďže máme vonku nád­hernú je­seň, a k tomu bás­nika, ktorý o je­seni na­pí­sal bá­seň, je to ide­álna kom­bi­ná­cia.

Je­seň, tak krásne a fa­rebné ob­do­bie,
no zá­ro­veň tak chladné, ale stále krásne.
Pred­chodca zimy.
Je je­seň sln­kom,
alebo tem­nou stra­nou me­siaca?
Je je­seň ra­dos­ťou,
či smú­tok pri­náša?
Tak ta­jomná a zvláštna je,
uka­zuje nám svoje čaro,
či pravú tvár ži­vota?

Pre­ži­jeme? Či vy­has­neme?

zdroj: emi­lys­po­et­ryb­log.com emi­lys­po­et­ryb­log.com

V nie­kto­rých je­seň, vy­vo­láva po­city od­dy­chu, po­city po­koja, kde sa prí­roda pri­pra­vuje na zimný spá­nok.
Po­čas jari a leta, každý do­kon­čil svoje úlohy a te­raz na­stal čas na od­po­či­nok. V nie­kto­rých však, zasa je­seň, vy­vo­láva po­chmúrne po­city, dep­re­sívne ná­lady či úz­kostné stavy. Rov­nako, ako to mal aj známy bás­nik, Paul Ver­laine. Vo svo­jej básni s náz­vom „Je­senná bá­seň“, opi­suje Ver­laine svoj vnú­torný svet. Píše o tom, ako sa cíti po­čas je­sen­ného času, cíti sa stra­tený, dusí sa, je­seň ho za­bíja. No na konci jeho básne, li­goce sa štipka ná­deje.

Dám ti sem jeho je­sennú bá­seň, na­dýchni sa, upo­koj svoju my­seľ a skús bá­seň, pre­žiť.

Ten ná­rek zlý,
keď do huslí
je­seň kvíli,
sk­ľu­čuje,
srdcu je
zle v tej chvíli.

Dusí to až,
zble­dol som, náš
čas už bije,
na dni, kto­rých niet,
škoda po­mys­lieť,
k plaču mi je.

Do vích­ríc zlých
idem a v nich
sem-tam iste
bude ma niesť
jak po­zdĺž ciest
su­ché lís­tie.

-Paul Ver­laine

Ver­laine je bás­nik, ktorý za svoj ži­vot, na­pí­sal mnoho zau­jí­ma­vých básni. Na­pí­sal ľú­bostné básne, pre svou man­želku, ktorú po čase opus­til, kvôli vzťahu, ktorý mal s ďal­ším fan­tas­tic­kým bás­ni­kom, Je­a­nom-Ni­co­la­som-Art­hu­rom Rim­bau­dem. Je tiež za­kla­da­te­ľom no­vého li­te­rár­neho žánru, Pre­kliati bás­nici, do kto­rého patrí via­cero bás­ni­kov, ktorí sa cí­tili ne­po­cho­pení a vy­tlá­čaní.

A prečo ti o tom pí­šem? Ne­dávno sme v škole čí­tali bá­seň, ktorú som ti spo­mí­nala. Vonku je nád­herná je­seň, a vo mne sa pre­bu­dila ne­ho­rázna túžba dať ti o tejto básni ve­dieť. Mu­sela som svoje myš­lienky dať zo seba von a zá­ro­veň ti po­ve­dať o tom ako pre­ží­vam svoje dni je­sene, ja.

Tento rok, je je­seň sku­točne krásna, sem – tam za­fú­kal vet­rík, z kto­rého bolo po­riadne vet­risko. V ta­kéto dni, si rada uro­bím ho­rúci, môj na­job­ľú­be­nejší čaj, s prí­chu­ťou ško­rice a ja­blka, mmm, vez­mem si knihu, po­hodlne sa usa­dím na gauč a pri­kry­jem sa de­kou. Pus­tím sa do hl­bo­kého čí­ta­nia, a uží­vam si každý ria­dok a každú chvíľku s mo­jím ná­po­jom. To sú chvíle na ne­za­pla­te­nie.

Pau­lovi Ver­lai­nemu vy­vo­láva je­seň zlú ná­ladu, mne na­opak upo­ko­ju­júcu či prí­tulnú. A čo ty? Ako je­seň pô­sobí na teba?

Toho, pre mňa ta­jomné, až by som po­ve­dala, že naj­ta­jom­nej­šie ročné ob­do­bie.
Uží­vaš si ho, či skôr len pre­ží­vaš ?

Komentáre