Áno, na­ozaj ma to mrzí. Nech­cel som ti spô­so­biť ešte viac bo­lesti od­vtedy, ako som ťa spoz­nal a pr­vý­krát stre­tol. Bola si pre mňa tou, s kto­rou by som naj­rad­šej od­išiel aj ti­síc ki­lo­met­rov ďa­leko, len preto, aby si bola šťastná a usmiata. Keď som vi­del úsmev na tvo­jej tvári, nič viac som k šťas­tiu ne­pot­re­bo­val.

A ver mi, že by som to uro­bil aj hneď te­raz. Zba­lil si ku­for, na­štar­to­val auto a chy­til ťa za ruku.

Prečo to teda ne­spra­vím?

Ty o tom do­te­raz ne­vieš, ale raz som po­čul roz­ho­vor me­dzi te­bou a mo­jim naj­lep­ším ka­ma­rá­tom. Pla­kala si. A ja som pla­kal tiež.

Mal som sa s ním vtedy stret­núť a ty si ná­ho­dou krá­čala okolo neho. Bála si sa, že si ma stra­tila. Ne­ve­dela si, čo sa so mnou deje. Ne­mala si ani tu­še­nie o tom, kde by som mo­hol byť. A úp­rimne si oľu­to­vala, že si mi vy­kri­čala všetky možné, aj ne­možné veci, ktoré sa za tú dobu udiali.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Chcel som ti vtedy dať bozk do vla­sov a utrieť slzy. No ne­do­ká­zal som to.

zdroj: pe­xels.com

Tvoje slová mi stále zneli v myš­lien­kach a bo­dali ma do srdca. A to buc­hnu­tie dve­rami mám stále pred očami. V tom mo­mente som ve­del, že si skĺzla na pod­lahu a za­čala si pla­kať. Po­čul som to. Ne­bolo to moje roz­hod­nu­tie, že si mi vzala hneď aj kľúče. No vtedy by som sa hneď vrá­til. No asi si sama ve­dela, čo ro­bíš a aké to môže mať ná­sledky.

Dal som Ti čas.

Chcel som, aby si si uve­do­mila, čo všetko si vy­kri­čala do sveta a ne­bola to pravda.

Chcel som, aby si sa znovu na mňa usmiala a ob­jala ma.

Chcel som, aby si vo svo­jom vnútri na­šla po­cho­pe­nie pre moje sprá­va­nie.

No te­raz si že­lám asi už len jedno..

Aby si znovu bola usmiata. Lebo tvoj úsmev lie­čil. Keď ma trá­pilo mnoho vecí, Ty si sa na mňa usmiala a ja som ve­del, že osta­neš pri mne. Že všetky prob­lémy hneď po­minú, keď sa po­zrieš na ne tvo­jimi tma­vo­mod­rými očami. Ve­ril som…

Aj te­raz ve­rím, že náj­dem ženu, ktorá bude iná, ale zá­ro­veň po­dobná tej, ktorá od­išla…

Bez vy­svet­le­nia a so sl­zami v očiach.

Komentáre