Áno, naozaj ma to mrzí. Nechcel som ti spôsobiť ešte viac bolesti odvtedy, ako som ťa spoznal a prvýkrát stretol. Bola si pre mňa tou, s ktorou by som najradšej odišiel aj tisíc kilometrov ďaleko, len preto, aby si bola šťastná a usmiata. Keď som videl úsmev na tvojej tvári, nič viac som k šťastiu nepotreboval.

A ver mi, že by som to urobil aj hneď teraz. Zbalil si kufor, naštartoval auto a chytil ťa za ruku.

Prečo to teda nespravím?

Ty o tom doteraz nevieš, ale raz som počul rozhovor medzi tebou a mojim najlepším kamarátom. Plakala si. A ja som plakal tiež.

Mal som sa s ním vtedy stretnúť a ty si náhodou kráčala okolo neho. Bála si sa, že si ma stratila. Nevedela si, čo sa so mnou deje. Nemala si ani tušenie o tom, kde by som mohol byť. A úprimne si oľutovala, že si mi vykričala všetky možné, aj nemožné veci, ktoré sa za tú dobu udiali.

Chcel som ti vtedy dať bozk do vlasov a utrieť slzy. No nedokázal som to.