Ži­vot in­tro­verta do­káže byť sku­točne veľmi zau­jí­mavý. Sama som jed­nou z nich, preto to viem s is­to­tou po­tvr­diť. In­tro­verti sú viac hĺbaví, všetko pre­ží­vajú in­ten­zív­nej­šie. Nie každý má však pre nich do­sta­tok po­ro­zu­me­nia.

Sú len dve mož­nosti. Buď si spo­lo­čen­ský, ko­mu­ni­ka­tívny ex­tro­vert, alebo ne­smelý, utia­hnutý in­tro­vert. Jasné, že svet nie je úplne čierno-biely. Prav­de­po­dobne máš vlast­nosti oboch osob­ností, vždy však pre­vláda jedna z nich.

Ži­jeme v dra­vom a dy­na­mic­kom svete. Ex­tro­verti sú prie­boj­nejší, lep­šie zvlá­dajú stres, ve­dia sa pre­dať. Títo ľu­dia ľahko nad­vä­zujú kon­takty, majú množ­stvo pria­te­ľov. Ich vlast­nosti im ur­čite pri­ná­šajú množ­stvo be­ne­fi­tov.  Je preto pri­ro­dzené, že sú zvý­ho­dňo­vaní na­šou spo­loč­nos­ťou.

A čo in­tro­verti? Tí tvo­ria men­šiu časť po­pu­lá­cie. Možno aj to pris­pieva k faktu, že sú mno­ho­krát ne­po­cho­pení. In­tro­verti majú radi sa­motu. Mi­lujú sní­vať, tvo­riť, pre­mýš­ľať.  Len oni a ich myš­lienky, nie­kedy im viac ne­chýba ku šťas­tiu. Sa­moz­rejme, ne­môžu byť sami stále. Vy­hľa­dá­vajú spo­loč­nosť úz­keho kruhu osôb. Veľa ľudí si k sebe ne­pri­pus­tia, no práve o to sú ich vzťahy hl­b­šie.

Mnoho in­tro­ver­tov pre­žíva v det­stve ši­kanu. Hrajú sa osa­mote, nie sú ko­lek­tívni, ne­majú prob­lém pre­ja­viť svoj in­di­vi­du­aliz­mus. Žijú si vo vlast­nom svete, kde sú šťastní. Ne­treba ča­kať dlho a stanú sa ter­čom po­sme­chu.  Na­učiť sa im po­ro­zu­mieť,  pri­jať ich,  to všetko by  sme mali zvlád­nuť už v ran­nom det­stve. Žiaľ, spo­loč­nosť je na­sta­vená inak. In­tro­verti sú vraj divní, treba ich na­pra­viť.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Všetci máme ur­čité po­zi­tívne aj ne­ga­tívne stránky, to platí  o ex­tro­ver­toch a in­tro­ver­toch. Ne­mali by sme ich sú­diť, ne­mali by sme po­va­žo­vať jednu časť po­pu­lá­ciu za tú lep­šiu, druhú za tú hor­šiu.

 Ako som už spo­me­nula, ex­tro­verti sú tí pre­fe­ro­va­nejší. Je ob­rov­skou chy­bou, že in­tro­ver­tov často vní­mame v ne­ga­tív­nom svetle. Zvláštni, ti­chí, ne­spo­lo­čen­skí…Skúsme sa na nich po­zrieť inak. Mali by sme ak­cep­to­vať ich re­zer­vo­va­nosť a vní­mať ich pred­nosti.  Ak im umož­níme pre­ja­viť sa, môžu nás veľmi obo­ha­tiť.  Väč­ši­nou sú to na­ozaj skvelé, zá­bavné, in­te­li­gentné osob­nosti, len skrátka ne­majú po­trebu dá­vať to všet­kým na­javo. Dať im šancu sa ur­čite oplatí.

Je po­merne ná­ročné zís­kať si ich po­zor­nosť a dô­veru. Ak sa o to usi­lu­jeme, chce to roz­hodne čas a ne­nú­tený prí­stup.  Tí, ktorí ne­do­kážu in­tro­ver­tov ak­cep­to­vať, sa často po­kú­šajú o ich zmenu. Osobne po­va­žu­jem snahu zme­niť in­tro­verta na ex­tro­verta za ne­efek­tívnu. Prečo viesť ná­silné a zby­točné kon­ver­zá­cie? Prečo ich pre­svied­čať, aby išli von, keď sa cí­tia lep­šie doma? Prečo ich jed­no­du­cho ne­do­ká­žeme to­le­ro­vať?

In­tro­verti majú me­dzi nami svoje miesto. Prij­mime ich. Sú presne takí, akí majú byť. Ne­snažme sa ich zme­niť, snažme sa ich po­cho­piť.

 

Komentáre