Ako sa ti líha do tých pe­rín odo mňa,
keď ne­le­žím v nich s te­bou?
Aké je to, keď zo srdca sa stane ľa­dovňa,
čo ne­vie viac po­hla­diť ma ne­hou?

Aké sú tie dni bez lásky, či mo­jich boz­kov,
keď som od teba len na pár mi­nút?
Srd­cia vzdia­lene na míle sve­tel­ných ro­kov,
ako sme mohli do­vo­liť, tu lásku mi­núť?

V hlave mi­lión otá­zok, na ktoré od­po­veď není,
do bu­dúcna sme mali ti­sícky plá­nov,
no člo­vek niečo mieni a ži­vot to zmení,
av­šak každý je svojho osudu pá­nom.

Prečo si tam, keď máš byť tu?
Prečo ešte ne­vieme nájsť úniku?
A kde sú tie kľúče od spo­loč­ného bytu?
Prečo len náš vzťah že­nieme k zá­niku?

Prečo ma nech­ceš vi­dieť?
Prečo nech­ceš za­spá­vať spo­ločne?
Kedy si ma sti­hol tak zne­ná­vi­dieť?
Že ne­máme nič spo­ločné?

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Prečo je to tak a kto to zmení?
Je to plá­nom? Či ná­ho­dou?
Je to náš osud, do­predu pri­pra­vený?
Alebo sme nie­čou náv­na­dou?

Viem, že od­po­veď ne­poz­náš ani ty,
kiežby si ve­del, čo sa s nami stalo…
Ja len tak do vetra pí­šem svoje po­city,
hľa­dám tie chvíle, keď štas­tie pri nás stálo…

Komentáre