Viem, žeby som ne­mala. Viem, že tam už dávno ne­máš čo ro­biť.

No ne­viem si po­môcť. Aj na­priek všet­kým zlým ve­ciam, ktoré sme si za­žili, aj na­priek stov­kám sĺz, ktoré mi pre­tiekli, stále sa tam sem tam ob­ja­víš. Nie­kedy mi cu­dzí muž pri­po­me­nie teba. Ino­kedy sa mi zja­vu­ješ v snoch, keď už dávno ne­roz­mýš­ľam a tvrdo spím. Nie­kedy sa mi na teba vy­norí myš­lienka, keď po­ču­jem hrať v rá­diu našu pes­ničku. Kla­mem, vtedy si spo­me­niem na teba vždy.

pe­xels.com

No aj tak viem, že na­s­päť by som ťa nech­cela (alebo sa o tom stále sna­žím pre­svied­čať). Že si pre mňa ne­bol. A ja som si ťa ne­za­slú­žila, rov­nako ako si si ty ne­za­slú­žil mňa. Ko­niec kon­cov sme spolu aj tak ne­mali tak­mer nič spo­ločné. Ale vraví sa, že pro­ti­klady sa pri­ťa­hujú. Niečo na tom predsa len bude. Aj keď sme boli každý z iného sveta, ne­jaká zá­zračná sila nás k sebe ne­us­tále pri­ťa­ho­vala. Aj keď sme obaja tu­šili, že asi to fun­go­vať ne­bude, po­kú­šali sme sa zo všet­kých síl. Ve­rili sme tomu. No ne­vyšlo to, ale to je v po­riadku. Ľu­dia pri­chá­dzajú a od­chá­dzajú. Pri­nesú nám skú­se­nosť, obo­ha­tia nás a idú ďa­lej.

pe­xels.com

Len s te­bou je to akosi inak. Ne­jako mi stále skrí­žiš cestu.

Ešte stále za­blú­dim v myš­lien­kach k na­šim za­čiat­kom. Stále sa mi ve­dia po­hrať s kú­tikmi úst. Ešte vždy ma tro­chu chytí za srdce, keď si spo­me­niem na tvoj po­hľad, na oči, kto­rými si na mňa hľa­die­val. Na slová, ktoré si mi šep­kal do ucha, a ktoré vo mne ve­deli vy­vo­lať rôzne po­city…No po­maly, ale isto sa od­tiaľ vy­trá­caš. Už na teba ne­mys­lím každý deň. Ba do­konca ani týž­deň. No vždy sú tu chvíle, kedy mi prí­deš na um. A vtedy sa mi ne­ja­kou ná­ho­dou pri­po­me­nieš. A som tak­mer tam, kde som bola.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Roz­mýš­ľam nad tým, či to, že ťa stret­nem na tom naj­me­nej prav­de­po­dob­nom mieste je len zhoda ná­hod alebo ne­jaká zvrá­tená hra osudu. Od­po­veď na to ne­po­znám, no viem, že ná­dej v našu spo­ločnú bu­dúc­nosť už dávno ne­patrí do môjho zo­znamu.

A čím ďa­lej, tým lep­šie ťa viem vy­tes­niť z mo­jich myš­lie­nok.

Komentáre