tumblr_n2h4umqkgl1qeraplo1_1280

tum­blr.com

Stáva sa ti, že sa nie­kedy inak cí­tiš a inak sa pre­ja­vu­ješ na­vo­nok? Máš z nie­kto­rých ľudí po­cit, že ich dobre po­znáš a zrazu sa za­čnú sprá­vať spô­so­bom, ktorý si ne­vieš vy­svet­liť?  Je to naše ego, ktoré si sta­rost­livo pes­tu­jeme už od út­leho veku. Sta­ráme sa oň, po­lie­vame ho, za­pi­su­jeme si doň všetky krivdy, ktoré sa nám stali, všetky úspe­chy, na ktoré sme hrdí.

Ono ras­tie a ras­tie, až kým ne­do­siahne výšku mi­ni­málne ako zá­zračná fa­zuľka z roz­právky, po kto­rej sa špl­hal Janko.  Kam až do­káže po­rásť tvoje ego? Aký by bol len svet krásny, keby každý ho­vo­ril to, čo si sku­točne myslí a cíti. Keby sme neh­rali hry. Keby sme sa ne­sna­žili pred­sta­vo­vať si, čo si o nás mys­lia druhí a ná­sledne sa tomu pris­pô­so­bo­vať.

Ego nám dáva po­cit je­di­neč­nosti, od­de­le­nosti od os­tat­ných. Je to pred­stava o tom, kým sme. Je to naša maska pred spo­loč­nos­ťou, naša hlavná rola, ktorá je zá­vislá od uzna­nia . Chce kon­tro­lo­vať všetko a všet­kých, pri­tom samé žije v stra­chu z toho, že by za­niklo. Po­tre­buje ne­us­tále s nie­kým sú­pe­riť a do­ka­zo­vať si , že je naj­lep­šie.

Ur­čite si aj ty mala nie­kedy sto chutí na­pí­sať člo­veku, ktorý sa ti pá­čil. Chcela si sa možno prvá oz­vať po rande.  Po hádke si mala po­cit, že si to na­ozaj po­ka­zila a po­tre­bu­ješ sa ospra­vedl­niť, no nejde to. Máš predsa svoju HR­DOSŤ, svoje ego.

Mu­síme od­pí­sať mi­ni­málne dva­krát ne­skôr ako on, za nič na svete ne­po­vieme pre­páč, kým to ne­spraví ten druhý, bu­deme sa tvá­riť ako sme nad ve­cou a všetko máme na háku, pri­tom vo vnútri nie­kde za tým všet­kým nás to bude trá­piť. Koľko vecí si ne­uro­bila zo stra­chu, len preto že by si sa mohla stráp­niť? Len preto, že by si ľu­dia mohli niečo po­mys­lieť?

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Ego je fajn vec, po­kiaľ ne­za­sa­huje do zá­le­ži­tostí srdca. Čo sa týka me­dzi­ľud­ských vzťa­hov, ne­mali by sme sa na ne po­ze­rať pro­stred­níc­tvom neho. Zvyk­neme ro­biť drámu, keď sa cí­time dot­knutí. Máme mylnú mienku o tom, že každý nám chce len ub­lí­žiť, a preto sa mu­síme sprá­vať dva­krát tak zle ako on. V par­tner­ských vzťa­hoch sme žiar­liví a máme po­trebu dru­hého vlast­niť. Lásku sme si pre­me­nili v sú­kromný ma­je­tok. Stačí už len na krk fra­je­rovi/fra­jerke za­ve­siť ce­duľku s me­nom a pod to ná­pis „Ne­v­stu­po­vať, tu strá­žim ja! “

Ale člo­veka  ne­mô­žeš vlast­niť, ne­mô­žeš mu nič za­ka­zo­vať či pri­ka­zo­vať. Ne­mô­žeš sa ho sna­žiť od­tr­hnúť od sveta a žia­dať od neho, aby žil len pre teba. Do­te­raz ne­chá­pem, prečo sa ľu­dia sna­žia par­tnera zme­niť.  Ba čo je ešte hor­šie, sna­žia sa ho pri­vlast­niť. Len pre seba.

tumblr_o58ja4xwce1qe9n3bo1_1280

lau­ra­go­odall.tum­blr.com

Mali by sme ve­dieť po­ve­dať ľu­dom, že sa nám pá­čia, že ich ľú­bime, alebo že nám chý­bajú, po­kiaľ to na­ozaj cí­time. Ne­robme to pod pod­mien­kou, že to vy­ža­du­jeme aj od nich. Pre­staňme sa sprá­vať akoby sme boli stre­dom ves­míru a nič iné ne­exis­to­valo. Buďme viac ohľa­du­plní, to­le­rantní  a po­čú­vajme svoje srdce.

Exis­tuje je­den pekný prí­beh o tom, ako starý in­dián z kmeňa Che­ro­kee ho­vorí svojmu sy­novi: „V na­šom vnútri exis­tuje boj me­dzi dvoma vl­kmi. Jed­ným z nich je zlo. Je to hnev, žiar­li­vosť, cham­ti­vosť, od­por, me­nej­cen­nosť, lži a ego. Druhý je DOBRO. Je to ra­dosť, po­koj, láska, ná­dej, skrom­nosť, lás­ka­vosť, sú­cit a pravda.“

Chla­pec chvíľu pre­mýšľa a po­tom sa opýta: „Starý otec , ktorý vlk zví­ťazí?“

Starý otec po­kojne od­vetí : „Ten, kto­rého kŕ­miš.“

Komentáre