Nikdy som si nemyslela, že sa to stane mne. Takej silnej a hrdej žene (haha). No ako hovorím, osud má občas divný zmysel pre humor.

Bola som zvyknutá, že väčšinou som to ja tá, ktorá počúva ostatných, radí im ako žiť a nie prežívať, ako máme byť láskaví a šťastní.

No potom som si uvedomila, že vodu kážem a víno pijem. Že ja som tá, ktorá býva väčšinou smutná a nič mi nepomáha. Uvedomila som si, že som zlomená.

Drahá, duša ktorá je zlomená a každý deň sa usmieva ako jasná hviezda na nebi, je tak silná, že si to nedokážeš predstaviť. Žije ťažký život a necháva si to pre seba. Dusí to v sebe, nedokáže si odpustiť, myslí si o sebe že zlyhalala alebo že nie je hodná tohto života.

Svet láme ľudí, rozlomí ich na milión kúskov a oni sa potom musia zliepať. Majú na sebe toľko vrstiev, že už ani nevedia, ako by sa dostali  k jadru. K ich srdcu. Majú pred svetom tajnosti a boja sa komukoľvek odhaliť ich citlivú stránku osobnosti. 

Každý človek má takého vo svojom živote. Máš ho aj ty, mám ho aj ja. Žije si stereotypným životom a doma po nociach sa trápi.

Oni ale naozaj vedia čo je to život. Vedia, čo je to skutočná láska. Čo je to vášeň pre cestovanie, vedia čo je dobrá káva a oddych. Oni naozaj milujú zimné prechádzky opusteným mestom, kedy sa môžu so svojou spriaznenou dušou rozprávať o všetkom a o ničom. Túžia po pravej a úprimnej láske. 

zdroj: pexels.com