Bolo to dávno, ale vráť sa so mnou na chvíľku v čase k 10. ok­tóbru, pro­sím.

Deň 10. Ok­tó­ber, nie je len taký oby­čajný deň. Možno to vieš a možno, že aj nie, ale tento deň, je známy, ako sve­tový deň du­šev­ného zdra­via.

Ur­čite máš dni, keď sa aj ty cí­tiš na dne svo­jich síl, keď sa ti nič nechce a ne­máš ná­ladu na ni­koho a na nič. Chceš len le­žať v po­steli a ujsť od re­ál­neho sveta. To­píš sa v myš­lien­kach a blú­diš rí­šou slov, po­ci­tov a otá­zok, na ktoré od­po­vede ne­vieš kde hľa­dať. Už ne­vieš ako ďa­lej, strá­caš sa sama v sebe. Strá­caš seba, ne­vieš kto si. Za­čí­naš hľa­dať po­moc. Znova pre­mýš­ľaš, pri­chá­dzaš na to, že si cel­kom sama, že o tvo­jom trá­pení ni­kto ne­vie, ani len ne­tuší.

zdroj: unsp­lash.com
unsp­lash.com

 Tieto stavy sa opa­kujú čas­tej­šie a čas­tej­šie. Po­maly, ale isto sa stup­ňujú, až sa to do­stáva do ne­zdra­vého stavu.A tu sa vra­ciame k nášmu dá­tumu 10. Ok­tó­ber.

Deň du­šev­ného zdra­via.

Člo­vek ni­kdy ne­vie, kedy sa čiara du­šev­ného či psy­chic­kého zdra­via môže ne­kon­tro­lo­va­teľne vy­ko­ľa­jiť. Môže sa to stať ho­ci­kedy, na ho­ci­ja­kom mieste, v akú­koľ­vek ho­dinu. Môže to byť vro­dené alebo to môže byť ná­sled­kom zlej uda­losti. Nuž, nech už to pri­chá­dza od ka­de­koľ­vek, naj­väč­šia chyba, akú môže du­ševné zlo­mený člo­vek uro­biť je, že bude ml­čať.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Zvy­čajne sa obá­vaš toho, čo si po­mys­lia druhí, nech­ceš o tom ho­vo­riť. Mys­líš si, že si na to vy­sta­číš sama, ale prav­dou je, že to tak nie je. Práve na­opak, stane sa to ešte hor­ším, je to kruté, ale tvoj svet sa zrúti, pad­neš. Ako iste vieš, ten­den­ciou du­ševné cho­rých je seba po­ško­dzo­va­nie, či vše­obecné ub­li­žo­va­nie si. Aj z osob­ného ži­vota po­zná ľudí, ktorí to ne­z­vládli a odo­vzdali svoju dušu več­nej tme.

 

zdroj: pe­xels.com
pe­xels.com

Preto sa pý­tam, prečo ml­číš? Prečo sa ne­po­kú­siš sa za­chrá­niť a ujsť pred tem­no­tou skôr, ako ťa do­stane do svo­jej moci? Prečo o tom ne­po­vieš ro­dine, ka­ma­rá­tom, uči­te­ľom alebo osobe, ktorá ti je najb­liž­šie. Prečo sa trá­piš sama, keď tvoju bo­lesť mô­žete zná­šať spolu? Ver mi, dvom ide všetko ľah­šie.

Si žena, si silná žena, ktorá zvládne všetko, stačí len uro­biť krok v pred. Naj­skôr malý a kaž­dým po­hy­bom, vždy väčší, až na­ko­niec cel­kom za hra­nice.

Tak sa ne­boj a ne­maj strach, du­ševná cho­roba je niečo, o čom treba roz­prá­vať, nie ml­čať.

Mu­síš bo­jo­vať, ŽENY sa predsa ne­smú vzdá­vať. Sme hr­dinky, tak za seba bo­juj !

Dám ti men­šiu ukážku toho, prečo by si mala o svo­jich prob­lé­moch ho­vo­riť a pre­stať to ta­jiť. 🙂

Pred­stav si svoju dušu, ako kvet sl­neč­nice. Ras­tie na poli, kde pre svoj rast po­tre­buje vodu, vzduch a to naj­hlav­nej­šie, svetlo. Pred­stav si ne­jakú stre­chu, ako tem­notu, ktorá nechce, aby sl­neč­nice rástli. Keby na pole plné sl­neč­níc, po­sta­vili stre­chu, ktorá by brá­nila slnku pre­nik­núť k nim, čo by sa stalo? Je to jed­no­du­ché, sl­neč­nice by zvädli, ale je to ne­zmys­lené nie? Prečo sta­vať stre­chu nad niečo také nád­herné, ako pole plné žl­tých sl­neč­níc? Prečo ich vô­bec sa­diť, keď ich po­tom nie­kto zničí? A rov­nako je to aj s tvo­jou du­šou. Prečo ju trá­piť, keď ju mô­žeš rozk­vit­núť?“

Komentáre