Dô­vera… Pre nie­koho len prázdne slovo, pre nie­koho veľmi cenná vec. Ľu­dia sú zvláštni. Sme v pod­state rov­nakí, ale predsa tak strašne od­lišní. Až do is­tého mo­mentu som si mys­lela, že as­poň v tomto jed­nom sme rov­naké. Že si mi pria­teľ­kou rov­nako ako ja tebe. Asi som sa mý­lila…
Spo­mí­nam si na prvý deň, keď sme sa stretli. Po­sledný sep­tem­brový týž­deň a prvé pre­dĺžené práz­dniny vy­s­trie­dal za­čia­tok školy. Ná­stup na vy­sokú bol pre mňa niečo nové, uro­biť krok do­predu, spoz­nať no­vých ľudí a možno za­čať svoj ži­vot od­znova. Bála som sa, že kým si náj­dem ľudí, kto­rým mô­žem dô­ve­ro­vať a ktorí budú dô­ve­ro­vať mne prejde veľmi dlhá doba av­šak, keď sme sa spoz­nali my dve, ve­dela som, že som na­šla člo­veka, ktorý mi možno po­môže nájsť ten správny smer v ži­vote.

Som ti vďačná za veľa vecí. Za krátku chvíľu si si na­šla veľké miesto v mo­jom srdci. Bola si skve­lou ka­ma­rát­kou. Mohla som sa ti zdô­ve­riť so svo­jimi prob­lé­mami a ty si ve­dela, že sa mô­žeš zve­riť s tými svo­jimi mne. Prvé spo­ločné párty, na ktoré asi ni­kdy ne­za­bud­nem. Na­učila si ma ne­báť sa ísť kde­koľ­vek chcem. Bez stra­chu, že keď tam pôj­dem sa mi niečo stane. Ďa­ku­jem ti za to, že som vďaka tebe a s te­bou spoz­nala svet.

zdroj: Young Wo­men Tra­vel To­get­her Con­cept pe­xels.com

Zvláštne. Som len ja taká zvláštna? Za­mýš­ľam sa nad tým, prečo som ti ve­rila na­ďa­lej, keď si pár­krát skla­mala moju dô­veru. Druhá šanca, po­tom prišla aj tre­tia. Mys­lela som si, že si to pre­stala ro­biť. No ty v tom po­kra­čo­vala stále. Až po­kiaľ som to ne­spra­vila raz ja. Na­štve to, keď blízky člo­vek sklame tvoju dô­veru však? Ver mi, viem o čom ho­vo­rím.

Ne­opý­tala si sa ma ani raz, či som šťastná. Usta­vične si ma po­u­čo­vala o tom, kto je pre mňa správny alebo ne­správny. Keď si te­raz pre­miet­nem naše pria­teľ­stvo, je mi smutno, pre­tože viem, že z môjho ži­vota od­íde skvelý člo­vek, ale tá dô­vera, tá tenká čiara, ktorá drží aký­koľ­vek vzťah po­kope sa me­dzi nami nie­kde pre­padla. Bude to znieť možno zle, možno hnusne či se­becky, ale asi mi tak bude lep­šie a tebe tiež. Ne­priala som ti nič zlé do ži­vota, ni­kdy ti nič zlé priať do ži­vota ani ne­bu­dem, chcem, aby si bola šťastná, ale pro­sím ťa, keď bu­deš mať na­bu­dúce ka­ma­rátku, ktorá v tebe vidí pria­teľa na celý ži­vot, pre­mysli si, čo je správne po­ve­dať ďa­lej, aj keby to mal byť len tvoj fra­jer.

Na zá­ver ti chcem po­ďa­ko­vať za všetko pekné, čo si pri­niesla do môjho ži­vota, za všetko čo si ma v ňom na­učila a aj za časy, keď som bola pre­sved­čená, že ti mô­žem dô­ve­ro­vať.