Módna blo­gerka, ktorá sa ne­bojí ro­biť veci inak, ako oča­káva jej oko­lie. Keď sa na Slo­ven­sku ne­cí­tila šťastná a spo­kojná, ne­bála sa zba­liť kufre, sad­núť do lie­tadla a od­ísť ďa­leko do kra­jiny, ktorá toho s tou na­šou veľa spo­loč­ného nemá. Chýba jej ro­dina, no svoje roz­hod­nu­tie ne­ľu­tuje. Aj taká je slo­ven­ská módna blo­gerka Zuzka Ga­cí­ková  (27), ktorá blo­guje ako dol­ce­zuzka už tak­mer 6 ro­kov.

O tom, ako sa jej ži­vot zme­nil za pár dní a na čo si mu­sela v Aus­trá­lii zvy­kať pre­zra­dila v roz­ho­vore.

Zuzka, po­chá­dzaš z Ko­šíc, žila si v Bra­ti­slave a mo­men­tálne pra­cu­ješ  v Aus­trá­lii. Ako sa zme­nil Tvoj ži­vot od­kedy si od­išla z do­mova?

Mo­men­tálne v Aus­trá­lii pra­cu­jem a ži­jem, moje štú­dium už na­šťas­tie skon­čilo a te­raz ča­kám na vý­sle­dok par­tner­ských víz, o ktoré sme po­žia­dali s pria­te­ľom. Ži­vot sa zme­nil ne­sku­točne, pre­tože som sa mu­sela adap­to­vať na pod­mienky v úplne od­liš­nej kra­jine, na inú kul­túru (teda zmes kul­túr, pre­tože v Aus­trá­lii ich máš zmie­ša­ných veľmi veľa), inú ná­turu ľudí, všetko je od­lišné – od jedla až po sa­motnú módu.

Prečo si sa roz­hodla od­ísť? Po­tre­bo­vala si vo svo­jom ži­vote zmenu?

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Prvý pod­net bola snaha zís­kať novú skú­se­nosť. Na Slo­ven­sku som práve skon­čila štú­dium na výške a mala som po­cit, že sa môj ži­vot ne­uberá správ­nym sme­rom, či už v otázke osob­ného ži­vota, ale aj pra­covne. Chcela som za­žiť niečo nové, okú­siť ži­vot, v kto­rom sa mu­sím spo­lie­hať iba sama na seba. Chvíľku som zva­žo­vala aj iné kra­jiny, ale na­ko­niec som skon­čila tu. V Aus­trá­lii som 2 roky štu­do­vala mar­ke­ting a ma­na­ge­ment, pra­cu­jem v lu­xus­nom ob­cho­dom dome ako sa­les expert pre od­de­le­nie di­zaj­nér­skych dám­skych to­pá­nok a stále po­kra­ču­jem v blo­go­vaní.

Aus­trá­lia je iná kra­jina a ur­čite si sa mu­sela v mno­hom pris­pô­so­biť. Ako si si zvy­kala na ži­vot me­dzi ľuďmi s inou men­ta­li­tou?

Každá kra­jina je nie­čím špe­ci­fická, takže pris­pô­so­biť sa je ne­vy­hnutné kde­koľ­vek. Aus­trá­lia je ča­ro­vná ta­kým viac bez­pro­stred­ným „no wor­ries“ prí­stu­pom a tak­tiež do­dr­žia­va­ním pra­vi­diel, vďaka čomu pro­ces sa­mot­ného zvy­ka­nia si ne­bol až taký ťažký.

Čo bolo pre Teba naj­ná­roč­nej­šie v no­vej kra­jine?

Za­čiatky, najmä tu, sú mi­mo­riadne ťažké. Ro­bila som všetko možné, od upra­to­va­nia, dáv­ko­va­nia zmrz­liny, až po čaš­níčku. Čím, sa­moz­rejme, hod­notu týchto prác ni­jako ne­zni­žu­jem, mne však išlo len o za­ro­be­nie pe­ňazí, nie niečo dl­ho­dobé. Ná­klady na ži­vot sú tu veľmi vy­soké, takže som od za­čiatku po­ci­ťo­vala strach, či si náj­dem prácu, za­pla­tím ná­jom, alebo čo ak ne­daj­bože ocho­riem. Cel­kom Ti to zmení po­hľad na to, aké je to doma oveľa jed­no­duch­šie.

Dru­hým naj­ná­roč­nej­ším fak­to­rom je od­lú­če­nie od ro­diny a blíz­kych pria­te­ľov. Ten fakt, že zmeš­káš Via­noce, na­ro­de­ni­nové oslavy, alebo na­prí­klad, že ne­mô­žem len tak za­vo­lať ses­tre, že k nej o 15 mi­nút dôj­dem na kávu. Mys­lím, že toto mi tu bude chý­bať vždy, ale ča­som si zvyk­nem.

Čo na­opak, Ti na Slo­vá­koch chýba a na Aus­trál­ča­noch to máš rada?

Na Slo­vá­koch mi pre­káža, že sa často sú­stre­dia skôr na ne­ga­tíva a na sťa­žo­va­nie sa, ako na hľa­da­nie po­zi­tív v ma­lič­kos­tiach. Bola som presne rov­naká, ale uve­do­mila som si to až po dl­h­šej dobe. Ne­zna­mená to, že taká už nie som. Sa­moz­rejme, ak ma niečo vy­točí, po­na­dá­vam si ako po­han, ale zmena v uva­žo­vaní u mňa už na­stala.

V Aus­trá­lii sa mi jed­no­du­cho viac páči ten po­zi­tívny po­hľad na ži­vot. Ďal­ším fak­to­rom je, že sa tu na­ozaj dô­kladne do­dr­žia­vajú pra­vidlá, preto ak si na­prí­klad ne­chám tašku na pláži, viem, že o 15 mi­nút v nej stále bude moja pe­ňa­ženka. Po­sled­ným je ot­vo­re­nosť voči štý­lom, kul­túre, se­xu­ál­nej pre­fe­ren­cii, ho­ci­čomu. Ak ťa zau­jíma ha­ra­juku, po­kojne sa ob­leč v tomto štýle, ak chceš cho­diť na­boso alebo mať vlasy s od­tieňmi dúhy, ni­kto sa nad tým ne­po­za­staví. Jed­no­du­ché veci.

Viem, že aj Tvoj pria­teľ je inej ná­rod­nosti, nie je Slo­vák. Mu­seli ste pre­ko­nať ne­jaké zá­sadné roz­diely?

Môj pria­teľ má ro­di­čov z Iraku, na­ro­dený je v Tu­recku a v Aus­trá­lii žije od troch ro­kov. S ta­kouto kom­bi­ná­ciou je tak­mer isté, že sa roz­diely vy­skytnú. Ja po­chá­dzam z ma­lej ro­diny, kde sa stret­neme na sviatky alebo ži­votné ju­bi­leá. Jeho ro­dina má na­ozaj veľa sr­deč­ných čle­nov, ktorí sa stre­tá­vajú na veľmi čas­tej pra­vi­del­nej báze, takže toto je jedna z vecí, ktorá bola od­lišná. Môj pria­teľ je veľmi po­zi­tívny, ot­vo­rený a spo­lo­čen­ský člo­vek, a tým ma po­čas ce­lej dĺžky nášho vzťahu ovplyv­ňuje iba k lep­šiemu. Takže od­po­veď je áno – zme­nil ma a mám po­cit, že som oveľa šťast­nej­šia ako ke­dy­koľ­vek pred­tým, ale viem, že aj ja som zme­nila jeho a ro­bím ho šťast­ným.

Zme­nil sa tvoj štýl ob­lie­ka­nia od­kedy si sa od­sťa­ho­vala do Aus­trá­lie?

Sa­moz­rejme. Keď som za­čala blo­go­vať, bola som zá­vis­lák na ša­tách, čipke, kviet­koch, la­dení ka­be­liek a to­pá­nok, snahe byť za každú cenu diev­čen­ská. Li­mi­to­vala som sa iba na je­den štýl, kto­rému som bola verná. Te­raz som si ko­nečne do­vo­lila v móde expe­ri­men­to­vať s od­liš­nými trendmi a štýlmi. Mo­men­tálne sa sna­žím o väč­šiu jed­no­du­chosť v ob­lie­kaní, skôr sa za­me­ria­vam na zau­jí­mavé do­pl­nky a in­ves­tu­jem do kva­lit­ných to­pá­nok. Štý­lové to­pánky do­kážu vy­z­dvi­hnúť aký­koľ­vek out­fit na úplne iný le­vel. Na­ďa­lej však mi­lu­jem na­ku­po­va­nie v se­ká­čoch, na bur­zách či tr­hoch.

Zuzka, Ty si jed­nou z úspeš­ných slo­ven­ských mód­nych blo­ge­riek. Ako vní­maš sú­časnú si­tu­áciu blo­go­va­nia na Slo­ven­sku? Ne­máš nie­kedy po­cit, že sa snaží blo­go­vať každý?

Ďa­ku­jem za vyš­šie spo­me­nuté ozna­če­nie, ale aby som Ti po­ve­dala pravdu, tak sle­du­jem (až na jednu vý­nimku, kto­rou je Ti­mea Timbo, lebo patrí me­dzi moje najb­liž­šie osoby) vy­slo­vene len za­hra­ničné blogy, takže sa k tým slo­ven­ským ne­bu­dem vy­jad­ro­vať.

Blo­go­va­nie sa stalo pre mno­hých za­be­hnu­tých a úspeš­ných zdro­jom zá­robku. Čo ho­vo­ríš na diev­čatá, ktoré majú kvôli tomu za­pl­nené blogy re­kla­mou?

Re­klama je otravná, ak ňou máš blog za­pl­nený na­toľko, že sa stráca Te­bou pro­du­ko­vaný ob­sah. Ak však do­ká­žeš skĺbiť prí­jemné s uži­toč­ným a blo­go­vať v har­mó­nii s ne­vy­hnut­nou re­kla­mou, tak máš u mňa ne­smierny ob­div. Aj keď väčší má u mňa slo­ven­ský blo­ger/blo­gerka, ktorá sa da­ným po­vo­la­ním vie na­plno uži­viť.

Ne­roz­mýš­ľala si nad tým, že by si po od­chode do Aus­trá­lie pre­stala blo­go­vať?

Jasné. Mala som pár dní, kedy som to chcela celé vzdať kvôli ne­dos­tatku času (lebo po­ve­dzme si pravdu, za­be­rie to ne­sku­točne veľa času od skom­bi­no­va­nia out­fitu, vý­beru lo­ka­lity, fo­tiek, edi­to­va­nia, sa­mot­ného textu,…), pre­tože ten ne­dos­ta­tok spô­so­buje hlavne ro­bota, ale keďže to ro­bím už skoro 6 ro­kov, bola by veľká škoda to vzdať. Frek­ven­cia prís­pev­kov sa oproti Slo­ven­sku zní­žila, ve­rím však, že ich kva­lita je vyš­šia.

Ďa­ku­jem pekne za roz­ho­vor 🙂

foto: dol­ce­zuzka.blogs­pot.com

Komentáre