Módna blogerka, ktorá sa nebojí robiť veci inak, ako očakáva jej okolie. Keď sa na Slovensku necítila šťastná a spokojná, nebála sa zbaliť kufre, sadnúť do lietadla a odísť ďaleko do krajiny, ktorá toho s tou našou veľa spoločného nemá. Chýba jej rodina, no svoje rozhodnutie neľutuje. Aj taká je slovenská módna blogerka Zuzka Gacíková  (27), ktorá bloguje ako dolcezuzka už takmer 6 rokov.

O tom, ako sa jej život zmenil za pár dní a na čo si musela v Austrálii zvykať prezradila v rozhovore.

Zuzka, pochádzaš z Košíc, žila si v Bratislave a momentálne pracuješ  v Austrálii. Ako sa zmenil Tvoj život odkedy si odišla z domova?

Momentálne v Austrálii pracujem a žijem, moje štúdium už našťastie skončilo a teraz čakám na výsledok partnerských víz, o ktoré sme požiadali s priateľom. Život sa zmenil neskutočne, pretože som sa musela adaptovať na podmienky v úplne odlišnej krajine, na inú kultúru (teda zmes kultúr, pretože v Austrálii ich máš zmiešaných veľmi veľa), inú náturu ľudí, všetko je odlišné – od jedla až po samotnú módu.

Prečo si sa rozhodla odísť? Potrebovala si vo svojom živote zmenu?

Prvý podnet bola snaha získať novú skúsenosť. Na Slovensku som práve skončila štúdium na výške a mala som pocit, že sa môj život neuberá správnym smerom, či už v otázke osobného života, ale aj pracovne. Chcela som zažiť niečo nové, okúsiť život, v ktorom sa musím spoliehať iba sama na seba. Chvíľku som zvažovala aj iné krajiny, ale nakoniec som skončila tu. V Austrálii som 2 roky študovala marketing a management, pracujem v luxusnom obchodom dome ako sales expert pre oddelenie dizajnérskych dámskych topánok a stále pokračujem v blogovaní.

Austrália je iná krajina a určite si sa musela v mnohom prispôsobiť. Ako si si zvykala na život medzi ľuďmi s inou mentalitou?

Každá krajina je niečím špecifická, takže prispôsobiť sa je nevyhnutné kdekoľvek. Austrália je čarovná takým viac bezprostredným „no worries“ prístupom a taktiež dodržiavaním pravidiel, vďaka čomu proces samotného zvykania si nebol až taký ťažký.

Čo bolo pre Teba najnáročnejšie v novej krajine?

Začiatky, najmä tu, sú mimoriadne ťažké. Robila som všetko možné, od upratovania, dávkovania zmrzliny, až po čašníčku. Čím, samozrejme, hodnotu týchto prác nijako neznižujem, mne však išlo len o zarobenie peňazí, nie niečo dlhodobé. Náklady na život sú tu veľmi vysoké, takže som od začiatku pociťovala strach, či si nájdem prácu, zaplatím nájom, alebo čo ak nedajbože ochoriem. Celkom Ti to zmení pohľad na to, aké je to doma oveľa jednoduchšie.

Druhým najnáročnejším faktorom je odlúčenie od rodiny a blízkych priateľov. Ten fakt, že zmeškáš Vianoce, narodeninové oslavy, alebo napríklad, že nemôžem len tak zavolať sestre, že k nej o 15 minút dôjdem na kávu. Myslím, že toto mi tu bude chýbať vždy, ale časom si zvyknem.

Čo naopak, Ti na Slovákoch chýba a na Austrálčanoch to máš rada?

Na Slovákoch mi prekáža, že sa často sústredia skôr na negatíva a na sťažovanie sa, ako na hľadanie pozitív v maličkostiach. Bola som presne rovnaká, ale uvedomila som si to až po dlhšej dobe. Neznamená to, že taká už nie som. Samozrejme, ak ma niečo vytočí, ponadávam si ako pohan, ale zmena v uvažovaní u mňa už nastala.

V Austrálii sa mi jednoducho viac páči ten pozitívny pohľad na život. Ďalším faktorom je, že sa tu naozaj dôkladne dodržiavajú pravidlá, preto ak si napríklad nechám tašku na pláži, viem, že o 15 minút v nej stále bude moja peňaženka. Posledným je otvorenosť voči štýlom, kultúre, sexuálnej preferencii, hocičomu. Ak ťa zaujíma harajuku, pokojne sa obleč v tomto štýle, ak chceš chodiť naboso alebo mať vlasy s odtieňmi dúhy, nikto sa nad tým nepozastaví. Jednoduché veci.

Viem, že aj Tvoj priateľ je inej národnosti, nie je Slovák. Museli ste prekonať nejaké zásadné rozdiely?

Môj priateľ má rodičov z Iraku, narodený je v Turecku a v Austrálii žije od troch rokov. S takouto kombináciou je takmer isté, že sa rozdiely vyskytnú. Ja pochádzam z malej rodiny, kde sa stretneme na sviatky alebo životné jubileá. Jeho rodina má naozaj veľa srdečných členov, ktorí sa stretávajú na veľmi častej pravidelnej báze, takže toto je jedna z vecí, ktorá bola odlišná. Môj priateľ je veľmi pozitívny, otvorený a spoločenský človek, a tým ma počas celej dĺžky nášho vzťahu ovplyvňuje iba k lepšiemu. Takže odpoveď je áno – zmenil ma a mám pocit, že som oveľa šťastnejšia ako kedykoľvek predtým, ale viem, že aj ja som zmenila jeho a robím ho šťastným.

Zmenil sa tvoj štýl obliekania odkedy si sa odsťahovala do Austrálie?

Samozrejme. Keď som začala blogovať, bola som závislák na šatách, čipke, kvietkoch, ladení kabeliek a topánok, snahe byť za každú cenu dievčenská. Limitovala som sa iba na jeden štýl, ktorému som bola verná. Teraz som si konečne dovolila v móde experimentovať s odlišnými trendmi a štýlmi. Momentálne sa snažím o väčšiu jednoduchosť v obliekaní, skôr sa zameriavam na zaujímavé doplnky a investujem do kvalitných topánok. Štýlové topánky dokážu vyzdvihnúť akýkoľvek outfit na úplne iný level. Naďalej však milujem nakupovanie v sekáčoch, na burzách či trhoch.

Zuzka, Ty si jednou z úspešných slovenských módnych blogeriek. Ako vnímaš súčasnú situáciu blogovania na Slovensku? Nemáš niekedy pocit, že sa snaží blogovať každý?

Ďakujem za vyššie spomenuté označenie, ale aby som Ti povedala pravdu, tak sledujem (až na jednu výnimku, ktorou je Timea Timbo, lebo patrí medzi moje najbližšie osoby) vyslovene len zahraničné blogy, takže sa k tým slovenským nebudem vyjadrovať.

Blogovanie sa stalo pre mnohých zabehnutých a úspešných zdrojom zárobku. Čo hovoríš na dievčatá, ktoré majú kvôli tomu zaplnené blogy reklamou?

Reklama je otravná, ak ňou máš blog zaplnený natoľko, že sa stráca Tebou produkovaný obsah. Ak však dokážeš skĺbiť príjemné s užitočným a blogovať v harmónii s nevyhnutnou reklamou, tak máš u mňa nesmierny obdiv. Aj keď väčší má u mňa slovenský bloger/blogerka, ktorá sa daným povolaním vie naplno uživiť.

Nerozmýšľala si nad tým, že by si po odchode do Austrálie prestala blogovať?

Jasné. Mala som pár dní, kedy som to chcela celé vzdať kvôli nedostatku času (lebo povedzme si pravdu, zaberie to neskutočne veľa času od skombinovania outfitu, výberu lokality, fotiek, editovania, samotného textu,…), pretože ten nedostatok spôsobuje hlavne robota, ale keďže to robím už skoro 6 rokov, bola by veľká škoda to vzdať. Frekvencia príspevkov sa oproti Slovensku znížila, verím však, že ich kvalita je vyššia.

Ďakujem pekne za rozhovor 🙂

foto: dolcezuzka.blogspot.com