Ži­vot sa zme­nil v se­kunde. Ve­čer všetko krásne a ráno ako rana z ne­bies, vryje sa ako tupý nôž do srdca bo­lesť, taká, akú do­káže vy­ko­nať len ten, koho sku­točne mi­lu­jeme. La­pať dych, ne­ve­dieť ustáť a mať po­cit konca všet­kého. Vtedy je cez hrču v hrdle ťažko aj pre­hĺtať a cez plač a zú­fals­tvo ťažko vní­mať oko­lie. Každý je­den ná­dych, každý je­den po­hľad hore, každé slovo, ako pod­ra­ze­ním nôh spustí ďalší smú­tok, nech sa sna­žíš ako­koľ­vek po­zvie­chať.

we­he­ar­tit.com

Toto nie je ná­vod, ako sa po­sta­viť na nohy, toto je spí­saný prí­beh tak, ako sa slová va­lia. Presne tak, ako to práve v ten mo­ment cí­tiš. Pre­tože bo­jo­vať s tým práve te­raz nemá zmy­sel, len sa pod­dať a skú­siť pre­žiť. Lebo keď sklame ten, s kto­rým ste si sľú­bili večnú lásku, nič sa ne­vy­rovná tej bo­lesti, nič ju ne­utíši, mu­síš ju pri­jať.

Žena, ktorá nie je mi­lo­vaná tak, ako v roz­práv­kach kážu, chradne a stáva sa z nej chlad­no­krvná har­pia. No ver, pod­sta­tou kaž­dej ne­šťast­nej ženy je muž, ktorý si zvy­kol brať ju ako sa­moz­rej­mosť. Keď leží vedľa teba tíško aj keby sa chcela s te­bou roz­prá­vať a tú­liť, ale rad­šej len exis­tuje, nej stačí len, že si vedľa nej, keď sa stará o tvoje po­hod­lie, keď ťa po­čúva aj keď vra­víš o ve­ciach, kto­rým ne­ro­zu­mie, ver, že to robí preto ako veľmi ťa mi­luje, nie zo sa­moz­rej­mosti.

Ver, že aj keď ti denne ne­vraví ako ťa mi­luje, toto sú hl­b­šie dô­kazy jej od­da­nosti.

we­he­ar­tit.com

Aj keby si bol na po­kraji všet­kých síl, ona ťa ne­ne­chá v kúte, bude tu a za­pre­dala by aj svoj ži­vot, aby tebe bolo lep­šie. Je­diné, čo chce, aby si ty tu bol tiež. V dob­rom aj v zlom. Každá žena pre­žíva svoje všedné smútky či me­lan­chó­lie. V tom je sila muža, keď do­káže ženu ob­jať v tej chvíli, keď plače. Všetko čo po­tre­buje, je aby si tu bol aj v tom zlom. Aby si ju ob­jal bez ná­roku na nič, proste ob­jal a zo­stal po­kojne aj bez slov, lebo ob­ja­tie tie slová na­hradí ako nič iné.

pin­te­rest.com

Žena je že­nou vo svo­jej pod­state tým, že po­tre­buje lásku. Ak jej dá­vaš málo, žena vädne…ak si náj­deš opäť ďal­šiu, pa­mä­taj si pro­sím, mi­luj ju tak, ako sa len dá, mi­luj ju pro­sím v dob­rom, ale hlavne v tom zlom! Lebo je­dine to je sku­točný ob­raz bez­bre­hej lásky.

Komentáre