Po­tajme ve­ríš, že raz bu­deš nie­kde, s nie­kým, v ne­ja­kej ži­vot­nej si­tu­ácii alebo len sám so se­bou ale spo­kojný. No ob­čas aj na­priek tomu dú­faš, že to ne­bude tak skoro. Máš na to svoje dô­vody, ktoré sú opráv­nené a pre mňa ur­čite po­cho­pi­teľné.

Chceš tomu dať čas, pre­tože ešte nech­ceš opus­tiť všetko to, čo ti je blízke. Od­ísť a navždy to po­ne­chať za se­bou. Nech­ceš sa upnúť na jednu osobu len pre po­cit, že by to mohla byť tá pravá láska, pre­tože ešte máš prí­liš mnoho času spoz­nať nie­koho lep­šieho. Možno len spoz­nať mi­lo­vanú osobu bliž­šie, ale stále máš čas sa navždy za­via­zať. A tak­tiež ešte ne­tú­žiš byť len sám so se­bou síce na ne­ja­kej lep­šej úrovni, s úspechmi a vo vyš­šom le­veli ži­vota, lebo ešte si ne­pre­šiel toľ­kými pod­razmi, aby si sa tam udr­žal a ani preto, že máš stále chuť si tro­chu užiť svoj vlastný a je­diný ži­vot, kým sa dá.


A ešte stále nie si pri­pra­vený do­stať sa do štá­dia ži­vota, kedy bu­deš ve­dieť, že toto je ten dô­vod, prečo si tu bol a toto je ten cieľ, ktorý si po­tre­bo­val do­siah­nuť. Jed­no­du­cho nech­ceš byť v časti ži­vota, keď si bu­deš môcť v po­koji po­ve­dať, ako si to do­ká­zal a už viac snahy vy­na­lo­žiť ne­mu­síš, pre­tože si v do­ko­na­lom sú­lade seba. Fy­zic­kého, psy­chic­kého teba a tak­tiež tvojho ži­vota. Ešte za­tiaľ nech­ceš mať úplný po­koj a už viac ne­mať ciele. Stále po­tre­bu­ješ ro­biť niečo preto, čo máš do­ká­zať vo svo­jom ži­vote.

Za­tiaľ si prosto spo­kojný so svo­jím ne­us­tá­le­ným, pre­lie­ta­vým a ne­use­de­ným ži­vo­tom, ktorý je ob­da­rený bláz­ni­vými úletmi. Takto ti to vy­ho­vuje a istý čas aj bude. Dne­šok je tá prí­tom­nosť, v kto­rej ži­ješ a máš to rád. Zaj­traj­šok už vô­bec ne­musí byť taký istý. Preto si tak uží­vaš ak­tu­álne dia­nie a ja ro­bím to isté. Mám po­cit, že ro­bíme správne, čo na to ho­vo­ríš? 
1 2

Komentáre