Exis­tuje jedna vec, ktorú po tebe chcem: pre­staň si kla­mať.

Chcem, aby si pre­stala ho­vo­riť, že niečo ne­cí­tiš, keď to tak nie je. Chcem, aby si pre­stala ho­vo­riť, že si v po­riadku, keď si od toho tak ďa­leko.

Nech­cem, aby si sa ospra­vedl­ňo­vala za to, čo cí­tiš. Prečo?

Pre­tože sú to tvoje emó­cie, tvoje po­city, slabé stránky, tvoje bi­júce srdce. Je nor­málne k nemu niečo cí­tiť, bez ohľadu na to, či on k tebe cíti to isté, pre­tože tvoje emó­cie sú re­álne.

zdroj: unsp­lash.com

Je mi na­ozaj jedno, či sa tvoje po­city strie­dajú, sú vzá­jomné alebo ide o niečo iné. Stále sa o neho zau­jí­maš. Mys­líš na neho každý deň.

Nech­cem, aby si kla­mala o tom, ako sa cí­tiš len preto, že máš strach z toho, že bu­deš vy­ze­rať hlúpo. Ak s nie­kým ne­mô­žeš byť “len ka­ma­rátka”, po­vedz to. Ak bu­deš stále chcieť viac, po­vedz to. Po­tla­čo­va­nie emó­cií ti len ub­líži.

To, čo som si uve­do­mila je to, že ak sa sna­žíš pred­stie­raš, že ti je niečo jedno, ne­darí sa ti okla­mať samú seba ani tvoje zau­ja­tie voči nemu zní­žiť.

Je to ša­ráda, akt, ktorý môže po­kra­čo­vať nie­koľko dní, týž­dňov, me­sia­cov a ro­kov. A je­diné, čo ti zo­stáva sú tieto emó­cie, ktoré vá­žia každý tvoj krok na ceste a ča­kajú, kedy ťa budú môcť po­ra­ziť na cie­ľo­vej čiare.

Hl­boko v duši predsa dobre vieš, ako sa cí­tiš. Vieš, kvôli komu zo­stá­vaš dlho do noci hore a po koho strane tú­žiš byť.

zdroj: pe­xels.com

Nie, táto osoba ni­kdy ne­môže byť tá, s kto­rou skon­číš. A ne­skrý­vaj sa len preto, že sa bo­jíš od­miet­nu­tia. Za­čni mys­lieť, vy­jad­ruj svoje myš­lienky a uvi­díš, kam to bude sme­ro­vať.

Sa­moz­rejme, že to ne­vy­hnutne zmení veci. Mohla by si s tou oso­bou skon­čiť. Ale udr­ža­nie všet­kých týchto emó­cií bude viesť iba k po­ma­lému vnú­tor­nému boju, ktorý bu­deš mu­sieť vy­dr­žať sama.

Ale to pre teba nech­cem.

Chcem, aby si od­te­raz bola úp­rimná.

Chcem, aby si ve­dela, ako sa cí­tiš a ho­vo­rila o tom, čo cí­tiš.

A ni­kdy, ni­kdy sa za to ne­o­spra­vedl­ňuj.

Komentáre