Asi každý z nás raz do­spel do bodu, v kto­rom sa za­mys­lel nad tým, čo je vô­bec zmys­lom nášho ži­vota. Väč­šina ľudí sa zho­duje na tom, že je to šťas­tie. Hoci sa to tak môže zdať, nie je to cel­kom pravda.

Dlhú dobu som ve­ril tomu, že exis­tuje len je­den je­diný zmy­sel ľud­ského ži­vota: šťas­tie. Po­cit – alebo ak chceš – stav mysle, kvôli kto­rému za­tí­name zuby vždy, keď je naj­hor­šie – aby sme sa v ko­neč­nom dô­sledku ne­jako k tomu šťas­tiu pred­rali. A ur­čite nie som je­diný, kto to­muto do­te­raz ve­ril.

Ak sa lep­šie po­zrieš okolo seba, uve­do­míš si, že väč­šina ľudí sa ne­us­tále na­háňa práve za šťas­tím. To je vlastne dô­vod, prečo ne­us­tále ku­pu­jeme všetky tie s*ačky, ktoré vlastne ani k ži­votu ne­pot­re­bu­jeme, prečo za­spá­vame s nie­kym, koho ne­mi­lu­jeme, a v práci tvrdo ma­káme, len aby sme zís­kali uzna­nie nie­koho, kto je nám v pod­state úplne ukrad­nutý.

Prečo toto všetko ro­bíme? To ti s ur­či­tos­ťou ne­po­viem. Nie som vše­ved. Viem iba, že to má svoj psy­cho­lo­gický, eko­no­mický, so­ciálny, kul­túrny a ne­viem ešte aký ďalší dô­vod. Zo­znam je ne­ko­nečný

traveling-alone-1096848-twobyone

Foto: blog.ri­se­gear.com

Väč­šina ľudí iba ne­us­tále ana­ly­zuje, prečo nie sme šťastní, a prečo ne­ži­jeme zmys­lu­plné ži­voty. Skôr ako to, prečo to tak je, ma zau­jíma, ako to mô­žeme zme­niť.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Ešte pred nie­koľ­kým rokmi som tiež ne­us­tále na­há­ňal šťas­tie. Po­znáš to. Ideš na do­vo­lenku, pre­tože si pre­sved­čený, že po­tom bu­deš šťast­nejší. Do­sta­neš dobre pla­tený job, ktorý úplne ne­zná­šaš, ale mys­líš si, že ťa to urobí šťast­ným. Kú­piš si nové auto, pre­tože si na­ho­vá­raš, že ti to ur­čite otočí ži­vot hore no­hami a od toho mo­mentu bu­deš v ži­vote šťastný ako bl­cha.

No a po­tom, na konci dňa, keď le­žíš v po­steli, pre­mýš­ľaš: ,,A čo te­raz? Čo bude ďal­šie v tomto ne­ko­neč­nom hľa­daní šťas­tia?“

Ja ti to teda po­viem – bu­deš sa zasa na­há­ňať za nie­čim, o čom si pre­sved­čený, že ťa urobí šťast­ným. Ibaže toto všetko je len po­zlátko. Pod­vod. Vy­mys­lený prí­beh, kto­rému sme uve­rili. Pre­tože šťas­tie roz­hodne nie je al­fou a ome­gou na­šej exis­ten­cie.

30575b58793c02334b4095ec3ae4fded

Foto: s-me­dia-ca­che-ak0.pi­nimg.com

Šťas­tie samo o sebe ne­môže byť na­ším je­di­ným ži­vot­ným cie­ľom. Ve­rím tomu, že sku­toč­ným zmys­lom ži­vota je uži­toč­nosť. A šťas­tie je len ved­ľaj­ším pro­duk­tom uži­toč­nosti. Ak nad tým tro­cha hl­b­šie po­roz­mýš­ľaš, uve­do­míš si, že je to na­ozaj tak.

To, že ideš na­ku­po­vať alebo na do­vo­lenku, je síce pekné, ale prob­lém je v tom, že to samo o sebe nie je uži­točné. Nič ne­vyt­vá­raš. Ne­ber ma v zlom – tiež ob­čas rád vy­pnem nie­kde na do­vo­lenke, alebo si niečo kú­pim. No ak mám byť úp­rimný, nie je to niečo, čo by dá­valo môjmu ži­votu zmy­sel.

Pre­tože sku­točne šťastný som, keď som uži­točný. Keď niečo tvo­rím – niečo, čo je pros­pešné či už pre mňa, alebo pre nie­koho iného. Niečo, čo má zmy­sel. Dlhú dobu som si lá­mal hlavu nad tým, ako vy­svet­liť celú túto vec so šťas­tím a uži­toč­nos­ťou, a až ne­dávno som na­ra­zil na tento ci­tát R. W. Emer­sona, ktorý po­ve­dal: ,,Zmys­lom ži­vota nie je byť šťastný. Ale byť uži­točný, čestný, sú­citný, a uro­biť všetko pre to, aby si nie­len žil, ale aby si žil dobre.“

Trvalo mi cel­kom dlho, kým som si uve­do­mil, čo vlastne so svo­jím ži­vo­tom ro­bím. A aj keď to všetko vy­znie asi dosť kom­pli­ko­vane, v sku­toč­nosti je to po­merne jed­no­du­ché.

636052435154552834-1508689237_1-jqpiys1tqk6dwaefygtzyaFoto: pe­xels.com

Aby si vo svo­jom ži­vote uro­bil niečo uži­točné, ne­mu­síš kvôli tomu hneď zme­niť svet. Len sa snaž, aby si ho uro­bil o tro­chu lep­ším mies­tom, než bol pred­tým, ako si sa na­ro­dil. Ak ne­vieš ako na to, dám ti zo­pár ti­pov:

  • za­vo­laj ro­di­čom a spý­taj sa, či ná­ho­dou niečo ne­pot­re­bujú;
  • po­šli babku do kú­pe­ľov;
  • po­môž te­hot­nej žene s ko­čí­kom;
  • vy­rob fra­jerke alebo man­želke ko­láž s va­šimi fot­kami (nie di­gi­tálnu!);
  • sprá­vaj sa dobre ku svo­jim za­mest­nan­com;

Toto boli len prí­klady. Ale ako vi­díš, nie je to žiadna veda. Stačí, keď každý deň uro­bíš úplnú ma­lič­kosť a pri­číta sa ti to k zmys­lu­pl­nému ži­tiu.

To po­sledné, čo chcem, je le­žať na smr­teľ­nej po­steli s po­ci­tom, že celý môj ži­vot stál úplne za nič. Že som vlastne za se­bou ne­za­ne­chal žia­den dô­kaz o svo­jej exis­ten­cií. Pre­tože nie je nič hor­šie, ako pre­már­nený ľud­ský po­ten­ciál.  Ak nie­kto pre­žije celý ži­vot a ne­urobí pre túto spo­loč­nosť vô­bec nič, ne­za­ne­chá za se­bou žiadne de­dič­stvo – a te­raz ne­mám na mysli len hmotné statky – je to na­ozaj smutné.

Pri­tom – byť uži­točný je len stav mysle. Treba za­čať roz­hod­nu­tím. Tak ako ja, keď som jed­ného dňa vstal, a za­mys­lel som sa: Čo ro­bím pre tento svet? Od­po­veď bola nič.

A v ten istý deň som za­čal pí­sať. Pre teba to môže byť na­tá­ča­nie vi­deí alebo vy­tvá­ra­nie ne­ja­kého pro­duktu, ho­cičo. Pre mňa je to pí­sa­nie.

Len to ne­ber prí­liš vážne. Moc nad tým ne­uva­žuj. Jed­no­du­cho len každý deň urob niečo uži­točné. Čo­koľ­vek. A ne­hľa­daj šťas­tie tam, kde nie je. Ak bu­deš žiť zmys­lu­plne a pl­no­hod­notne, ver mi, že šťas­tie si ťa nájde.

Komentáre