„Je ve­decky do­ká­zané, že ak pria­teľ­stvo trvá  viac ako se­dem ro­kov, bude tr­vať navždy.“

Je to vtipné, ale ne­viem si spo­me­núť na za­čiatky tohto ka­ma­rát­stva. Ne­viem, kedy presne ani ako presne. Mys­lím si, že ty to bu­deš ve­dieť lep­šie ako ja.  Viem len to, že sa to stalo. A ja som zrazu mala ka­ma­rátku na celý ži­vot. Táto naša jazda trvá už  dva­násť dl­hých krás­nych ro­kov.  A aj to mi každý rok pri­po­mí­naš ty.

pexels-photo-42389

Zdroj: pe­xels.com

Pre­žili sme toho veľa. Od kor­ču­ľo­va­nia sa po síd­lisku až po dne­šok.  Uro­bili sme veľa hlú­posti, na kto­rých sa bu­deme jed­ného dňa smiať.  Tra­pasy, ktoré sme spolu pre­žili. A to, že ich bolo kvan­tum, ho­vo­riť ne­mu­sím.

Si jedna z mála, ktorá ma po­zná až do špiku kosti. Ktorá vie, aká som, keď som smutná. Ale vie aj kedy som stvo­rená na bláz­nov­stvá. Kedy na mňa nie je vhodné  ho­vo­riť, pre­tože moja ná­lada je na bode mrazu. A vtedy viem byť na­ozaj zlá.  A aj keď sa na teba hne­vám, ni­kdy to nie je na dlho.

Po­znáš všetky moje sny.  Ta­jom­stvá. A ta­kisto aj ja tvoje.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Sto­jíme jedna pri dru­hej. V dob­rom aj v zlom.  Spo­ločne ča­káme na ten mo­ment, kedy búrku vy­s­trieda slnko.

Si člo­vek, ktorý môže za­vo­lať aj o tre­tej v noci. A aj keď bu­dem na­dá­vať, zo­dvih­nem ti to. A to dobre vieš.

Sme schopné spolu pre­ke­cať celé ho­diny. Ale vieme sa aj  ne­roz­prá­vať dni. Nie preto, že by sme sa po­há­dali.  Skôr preto, lebo nie­kedy po­ci­ťu­jeme túžbu, byť s nie­kým iným. Veď sme spolu v jed­nej škole. Triede. Na tých is­tých ho­di­nách.

unsplash.com

unsp­lash.com

Jed­ného dňa  ne­bu­deme spolu den­no­denne. Bu­deme žiť každá svoje ži­voty. Mať vlastné ro­diny. Bu­deme mať aj iných  ka­ma­rá­tov ako te­raz.  A spolu bu­deme raz za čas.  Ale za­kaž­dým, keď sa stret­neme, bu­deme ve­dieť to čo iní nie. Stále bu­deme tie  isté ka­ma­rátky, ktoré ukrý­vajú ta­jom­stvá. Vždy budú nové a nové ta­jom­stvá.

Viem, že ľu­dia v na­šich ži­vo­toch pri­chá­dzajú a od­chá­dzajú.  Ve­ľa­krát som to za­žila. A hoci ten člo­vek ne­zna­me­nal až tak veľa ako ty, bo­lelo to. Vtedy stála pri mne, pre­tože si ve­dela, že po­tre­bu­jem nie­koho blíz­keho pri sebe.  Na­šťas­tie, to nie je náš prí­pad. Ak by to tak bolo, asi by  sa to stalo už dáv­nej­šie.  Pre­tože há­dať sa so mnou  je nie­kedy na za­bi­tie. Ob­di­vu­jem ťa za to, že to s ľah­kos­ťou zvlá­daš.

Chcem ti po­ďa­ko­vať za to, že si stále pri mne, keď sa všetci oto­čili chrb­tom.

Za to, že sme spolu pre­ská­kali všetko zlé, aby sme za­žili spo­ločne to dobré.

Za pod­poru, ktorú v tebe mám.

Za všetky tie zá­žitky.

Za smiech, ale aj plač, ktorý sme spolu zvládli.

Za všetky tie dni, ktoré sme pre­žili.

A ktoré, pre­ži­jeme.

Za ka­ma­rát­stvo.

youth-active-jump-happy-40815

Zdroj: pe­xels.com

Vá­žim si, že máš vo mne dô­veru, pre­tože tá sa v dneš­nej dobe ťažko zís­kava.  Dú­fam, že ju ni­kdy ne­stra­tím.

V čase, keď toto bu­dem dá­vať na in­ter­net, bu­dem se­dieť  vedľa teba. Bu­deme mať za se­bou je­den z úžas­ných dní.  A vô­bec ne­viem ako za­re­a­gu­ješ, ale dú­fam, že to moja hlava pre­žije. 😀

P.S.: Každá bru­neta po­tre­buje svoju blon­dínu. 

Komentáre