Ak by som ve­rila na ná­hody, po­ve­dala by som, že naše stret­nu­tie bolo ná­hodné. Dnes viem, že ne­bolo. Všetko bolo presne tak, ako byť malo. Nie­kedy sa len tak za­sta­vím a ďa­ku­jem Bohu, že sme sa mohli stret­núť. Že mi ťa po­slal do cesty. Si je­diný člo­vek, kto­rému mô­žem po­ve­dať, čo mi lieta hla­vou.

Stála si pri mne, keď som pre­ží­vala ob­rov­ské skla­ma­nie. Spolu sme sa smiali. Pre­žili sme toho na­ozaj veľa. Aj našu prvú cestu lie­tad­lom do ne­zná­mej kra­jiny, kde sme spoz­ná­vali ich kul­túru. Ak by som všetko mala vy­me­no­vať a opí­sať, bola by z toho asi kniha.

elite-daily-simone-becchetti-depression-800x400foto: eli­te­daily.com

Zo všet­kého naj­viac mi­lu­jem asi naše roz­ho­vory. Vieš mi po­ve­dať všetko na ro­vinu. Tvoju úp­rim­nosť som si vždy veľmi vá­žila. Ne­tvá­riš sa, že každý môj ná­zor a po­hľad na vec je správny, pre­tože nie­kedy si aj ja sama uve­do­mu­jem, že to tak nie je.

Si je­diný člo­vek, kto­rému som ne­po­ve­dala, že mu dô­ve­ru­jem, aj keď som cí­tila, že ti mô­žem ve­riť. Vždy, keď som to nie­komu vy­slo­vila, tak ma ten člo­vek skla­mal. Bála som sa, aby to ne­do­padlo rov­nako.

Tiež som ti ni­kdy ne­po­ve­dala, že bu­deme pria­teľ­kami navždy, pre­tože každé navždy sa vždy skončí. Je­diné navždy, ktoré by si mali ľu­dia po­ve­dať, a ne­po­ru­šiť ho je to, ktoré si po­ve­dia pred Bo­hom.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Dnes sme už do­spelé ženy a každá máme svoj ži­vot. Ja viem, že čas nejde za­sta­viť a už dávno nie sme deťmi. Ale vždy, keď sa stret­neme, do­ká­žeme po­kra­čo­vať v na­šich roz­ho­vo­roch, v kto­rých sme pred ča­som pre­stali. Nie som veľ­kým nad­šen­com so­ciál­nych sietí, ale mu­sím uznať, že majú aj svoje po­zi­tíva. Na­prí­klad, že nás do­kážu udr­žať v kon­takte, aj keď sme od seba na ki­lo­metre vzdia­lené. Ži­jeme prí­tom­nos­ťou. Sna­žíme sa. A možno v tom je to čaro. Mu­sím sa pri­znať, že som dlho vá­hala nad tým, či dám svoje myš­lienky do textu. Ale mys­lím si, že ľu­dia by si mali vy­jad­ro­vať svoju vďaku. Pre­tože ne­vy­jad­riť vďač­nosť je ako za­ba­liť dar­ček a ne­da­ro­vať ho.

Ďa­ku­jem za naše pria­teľ­stvo. Ani dnes sa ne­od­vá­žim po­ve­dať NAVŽDY. Veci v ži­vote sa do­kážu zme­niť zo dňa na deň. Však to po­znáš. Raz som nie­kde čí­tala, že komu si sa stal raz pria­te­ľom, ostaň ním navždy.

Komentáre