Každý má svoju vlastnú od­po­veď na túto otázku. Všetci vní­mame šťas­tie inak. Máme o ňom svoje vlastné pred­stavy a pri­bližne vieme, čo nás robí šťast­nými. No ako je to podľa ved­cov a ne­dáv­nych pries­ku­mov?

Vý­skumy tvr­dia, že väč­šina mla­dých ľudí, vo veku od 17 do 19 ro­kov, po­va­žuje za svoj hlavný ži­votný cieľ pe­niaze. Chcú bu­do­vať svoju ka­ri­éru, mať vy­soké po­sta­ve­nie a žiť v bla­ho­byte. Ale prečo? Prečo dr­vi­vej väč­šine dneš­nej mla­dej ge­ne­rá­cie tak veľmi zá­leží na svo­jom vzde­laní, práci a pe­nia­zoch? Pre­tože tieto hod­noty sú nám den­no­denne všte­po­vané. Sa­moz­rejme ne­tvr­dím, že škola a práca v ži­vote nie sú dô­le­žité. Ale je to na­ozaj to, čo nás urobí v ži­vote šťast­nými?

V roku 2016 bol ukon­čený 75 ročný vý­skum Har­vard­skej uni­ver­zity, za­me­raný práve na hľa­da­nie toho, čo je kľú­čom k šťast­nému ži­votu. Tento dlhý a ná­ročný vý­skum sle­do­val vý­voj tak­mer 300 mu­žov, vtedy mla­dých štu­den­tov, dnes dô­chod­cov. Skú­mal ich zdra­vie, ka­ri­érne vzo­stupy a pády, man­žels­tvá či fi­nančný stav. Vý­sle­dok tohto zlo­ži­tého vý­skumu bol jed­no­du­chý. Vý­skum­níci zis­tili, že vzťahy s os­tat­nými ľuďmi majú ob­rov­ský vplyv na naše zdra­vie a šťas­tie. Nejde o množ­stvo ľudí, kto­rých po­známe, ide o kva­litu vzťahu, ktorý máme. Vý­skum jed­no­značne uká­zal, že ľu­dia, ktorí mali pri sebe svo­jich blíz­kych a udr­žia­vali s nimi dobré vzťahy, bez ohľadu na to, či šlo o veľkú sku­pinu ľudí alebo len o zo­pár ľudí, zhod­no­tili svoj ži­vot ako šťastný a na­pl­nený. A to aj na­priek prob­lé­mom, ktoré ho spre­vá­dzali.

Blízke vzťahy, nie pe­niaze, ka­ri­éra či uzna­nie udr­žujú ľudí šťast­ných a zdra­vých. Tieto väzby od­ďa­ľujú men­tálne či fy­zické cho­roby a sú spo­ľah­li­vej­šou ga­ran­ciou dl­ho­ve­kosti než po­sta­ve­nie v spo­loč­nosti, IQ či do­konca naša ge­ne­tická vý­bava.

,,Sa­mota za­bíja. Je asi taká silná ako al­ko­ho­liz­mus či faj­če­nie.“ Po­ve­dal Ro­bert Wal­din­ger, ria­di­teľ spo­mí­na­ného vý­skumu.

Ale ako sa mô­žeme za­chrá­niť pred sa­mo­tou?

Podľa vý­sku­mov je za­ru­če­ným lie­kom proti sa­mote ri­tuál. Slovo ri­tuál sa nám pri­ro­dzene spája s ná­bo­žen­stvom, ale ne­musí to tak byť.

Možno si už po­čula o Mod­rých zó­nach. Vedci ozna­čili Modré zóny, ako miesta, kde ľu­dia žijú ži­vot naj­šťast­nej­šie a naj­dl­h­šie. Jedna je v Oki­nawe v Ja­pon­sku, ďal­šia v Sar­dí­nii, v Ta­lian­sku a po­sledná v meste Loma Linda v Spo­je­ných štá­toch ame­ric­kých. Všetky tieto miesta sú značne od­lišné, ale majú spo­ločnú jednu zá­kladnú vec. Pri­ori­tou oby­va­te­ľov týchto miest je ko­mu­nita, bu­do­va­nie a udr­žia­va­nie blíz­kych vzťa­hov s ľuďmi. Či už sa spolu mod­lia, je­dia, pra­cujú alebo učia, vy­tvo­rili si svoj vlastný ri­tuál.

Ra­ňajky s ro­dičmi, ví­ken­dové náv­števy sta­rej mamy či piat­kové ve­čery s pria­teľmi, to všetko môže byť na­ším ri­tu­álom. Vďaka nim nad­vä­zu­jeme nové kon­takty, upev­ňu­jeme vzťahy a zá­ro­veň nám po­sky­tujú oporu v ťaž­kých ži­vot­ných si­tu­áciách.

Ži­jeme v spo­lo­čen­stve, pre­tože sa na­vzá­jom po­tre­bu­jeme. Ľu­dia po­tre­bujú ľudí. Práve te­raz. V cha­otic­kom svete in­ter­netu a so­ciál­nych sietí si mu­síme uve­do­miť, akí sme pre seba dô­le­žití.

Naša ro­dina, pria­te­lia, najb­ližší, nie sú sa­moz­rej­mos­ťou. Snažme sa s nimi trá­viť čo naj­viac času. Buďme si opo­rou. Robme si na­vzá­jom ži­vot krajší a bu­dujme spo­loč­nosť v kto­rej bu­deme šťastní.

Komentáre