Pamätáš si to dievča, ktorému si sa na základnej škole smiala, že má veľký zadok? To dievča sa po štyroch rokoch pýta samej seba, kde vznikla tá nenávisť k jej odrazu v zrkadle. Nikdy si o sebe nemyslela, že je vyslovene tučná. Vedela o tých niekoľkých kilách navyše oproti časom, keď na jej postave neboli badateľné ženské krivky. Ale veď človek v puberte zvykne pribrať.

Jedného dňa sa však rozhodla, že chce schudnúť. Začala jesť zdravšiu stravu a pravidelne cvičiť. Postupne boli zmeny na jej postave čoraz viac viditeľné, stretávala sa s pozitívnymi ohlasmi okolia. Necítila však dostatočnú spokojnosť. Čím bola chudšia, tým viac kíl chcela zhadzovať. Prekážali jej veci, ktoré si kedysi veľmi nevšímala. Celulitída, strie.

zdroj: unsplash.com

Keď bola niekoľko dní mimo domu a rodičia nemohli vidieť, čo (ne)je, strávila celé dni na káve, vode a možno jednom jablku. Túto možnosť však nemala pravidelne a tak sa jej chvíľky jedenia a nejedenia striedali, čo jej neskôr spôsobilo problémy so žalúdkom. Našťastie nie príliš vážne. Do zrkadla sa pozerala čo najmenej. Iba na chvíľočku, či to oblečenie nevyzerá dokopy smiešne a podobne. Nedokázala tam hľadieť dlho, veľakrát jej totiž v takej situácii vyšli slzy. Nechcela byť tým, čo videla.

Vyvrcholilo to vo chvíli, keď počas jednej návštevy svojho priateľa sedela len tak v jeho izbe. Bolo leto, takže mala oblečené kraťasy. Zapozerala sa na svojej stehná a do očí jej hneď udreli tie strie a celulitída. Najradšej by si ich vyškriabala. Vzbĺkol v nej silný hnev a poškrabala nechtami samú seba na miestach, kde sa tieto nedokonalosti nachádzali. Priateľ jej hneď silno chytil ruky a pýtal sa, či je normálna, že si takto ubližuje. Rozplakala sa mu v náruči a všetko vyrozprávala. Objal ju o to silnejšie. Pamätáš na toho chlapca, o ktorom si povedal, že by mal so sebou niečo robiť, pretože oproti predošlým rokom sa riadne rozkysol? Ten chlapec sa snaží už niekoľko mesiacov o zlepšenie svojej postavy a namiesto milých motivačných slov počúva toto. Snaží sa to ignorovať a vravieť si, že niekto s takýmto tvrdením evidentne nestihol dospieť. Napriek všetkému ho to bolí.

Ten chlapec kedysi býval dosť chudý a jeho okolie si samozrejme nemohlo odpustiť, aby mu to pripomenulo. Denno-denne počúval narážky, že by mal viac jesť. A keď sa mu konečne podarilo niekoľko kíl pribrať, ľudia samozrejme tiež neboli spokojní. Začal pravidelne cvičiť. Boli týždne, keď cvičil aj každý deň, pokiaľ len mohol. Priatelia mu vraveli, ako mu vidno svaly a jeho bruško sa postupne stráca.

zdroj: unsplash.com

Ale samozrejme, ak je človek úspešný, dostavia sa neprajníci a povedia čokoľvek, aby sa cítil horšie. Namiesto vyzdvihnutia pozitívneho sa budú sústrediť iba na negatívne. Keď je človek silný, dokáže týmto narážkam čeliť, no stále to bolí.  Chlapec sa snažil počúvať len svojich skutočných priateľov, ktorí ho v podobných situáciach podporili a na neprajníkov sa vykašľať.

To dievča a chlapec sa teraz spolu smejú na úbohých poznámkach, ktoré im boli kedysi venované. Nedovolia nikomu, aby im zobral úsmev. No často sa ľudia z urážok nespamätajú a príbeh sa končí oveľa pochmúrnejšie. Z tohto dôvodu je dôležité vážiť slová. Tie totiž dokážu priveľmi ublížiť.

Prihlasujem do newslettera...

Dostávaj najlepšie novinky z Odzadu

Prihlásením sa do newslettera súhlasíte s podmienkami ochrany súkromia.