Už som napísala veľa článkov – listov – ale ešte žiaden tebe. Nie, nebolo to preto, že by som ti nemala čo povedať. Mám ti čo povedať. Veľa vecí by som ti mohla povedať. Veci, ktoré sa pravdepodobne dozvieš, keď sa zajtra uvidíme, veci ktoré by si asi vedieť mal, ale pravdepodobne ti ich nikdy nepoviem a veci, ktoré by nechcel počuť nikto.

Áno, chcela by som, aby si toho veľa vedel. Naozaj. Ale už teraz viem, že ti to nikdy nepoviem.

Nie, toto nie je článok pre moju neopätovanú lásku, toto je pre teba priateľ môj. Ľúbim ťa, ale nie tak ako ľúbim “jeho“. A viem, že aj ty ma ľúbiš. Ale zase inak. Ty ma ľúbiš až moc.

zdroj: stocksy.com

Uz si to raz skúsil. Skúsil si hranice našej friendzone. A už to prosím nerob. Lebo ak pretočíš ďalšiu stránku, tak ja spálim celú knihu. Prosím pochop ma. Ak to skúsiš, ak ma niekedy pobozkáš, tak to ukončím.

Lebo teraz nie si “on“. A možno hej… len ja krava si to neuvedomujem. Možno si to ty, tá “spriaznená duša“, ale nie teraz. Možno si správny človek len v zlý čas. Načasovanie je sviňa.

Ale ja to nechcem ukončiť. Lebo keď sa to, čo máme, to niečo medzi kamarátstvom a vzťahom, skončí, čo z nás bude? Budeme ex-kamoši?  Alebo budeme len skoro-ex ?