Už som na­pí­sala veľa člán­kov – lis­tov – ale ešte žia­den tebe. Nie, ne­bolo to preto, že by som ti ne­mala čo po­ve­dať. Mám ti čo po­ve­dať. Veľa vecí by som ti mohla po­ve­dať. Veci, ktoré sa prav­de­po­dobne do­zvieš, keď sa zaj­tra uvi­díme, veci ktoré by si asi ve­dieť mal, ale prav­de­po­dobne ti ich ni­kdy ne­po­viem a veci, ktoré by nech­cel po­čuť ni­kto.

Áno, chcela by som, aby si toho veľa ve­del. Na­ozaj. Ale už te­raz viem, že ti to ni­kdy ne­po­viem.

Nie, toto nie je člá­nok pre moju ne­opä­to­vanú lásku, toto je pre teba pria­teľ môj. Ľú­bim ťa, ale nie tak ako ľú­bim “jeho“. A viem, že aj ty ma ľú­biš. Ale zase inak. Ty ma ľú­biš až moc.

zdroj: stocksy.com stocksy.com

Uz si to raz skú­sil. Skú­sil si hra­nice na­šej frien­dzone. A už to pro­sím ne­rob. Lebo ak pre­to­číš ďal­šiu stránku, tak ja spá­lim celú knihu. Pro­sím po­chop ma. Ak to skú­siš, ak ma nie­kedy po­boz­káš, tak to ukon­čím.

Lebo te­raz nie si “on“. A možno hej… len ja krava si to ne­uve­do­mu­jem. Možno si to ty, tá “spriaz­nená duša“, ale nie te­raz. Možno si správny člo­vek len v zlý čas. Na­ča­so­va­nie je sviňa.

Ale ja to nech­cem ukon­čiť. Lebo keď sa to, čo máme, to niečo me­dzi ka­ma­rát­stvom a vzťa­hom, skončí, čo z nás bude? Bu­deme ex-ka­moši?  Alebo bu­deme len skoro-ex ?

Komentáre