Podľa šta­tis­tík Sve­to­vej zdra­vot­níc­kej or­ga­ni­zá­cie (WHO) trpí dep­re­siou zhruba 350 mi­li­ó­nov ľudí, pri­čom toto číslo ne­us­tále ras­tie.

To, čo je prí­či­nou ne­us­tále ras­tú­ceho po­čtu ľudí tr­pia­cich dep­re­siou je pred­me­tom mno­hých sia­ho­dl­hých od­bor­ných, ale aj laic­kých dis­ku­sií. Sa­moz­rejme u kaž­dého pa­cienta je ne­smierne dô­le­žité po­znať aj prí­činu pre­puk­nu­tia tohto ocho­re­nia, no ne­me­nej dô­le­žité je do­ká­zať pra­co­vať s jeho ná­sled­kami. Ak máte vo svo­jom okolí člo­veka tr­pia­ceho dep­re­siou, či už pria­teľa alebo ro­din­ného prí­sluš­níka, možno s ním za­ob­chá­dzate ako „v ru­ka­vič­kách“, pre­tože ne­viete, čo by mu mohlo po­môcť a čo ešte viac uš­ko­diť. Práve preto vám možno po­môže, ak si pre­čí­tate týchto 20 vecí o ľu­ďoch tr­pia­cich dep­re­siou.

#1: Majú silný cha­rak­ter

Ako ho­vorí uzná­vaný psy­chia­ter Neel Bur­ton, spo­loč­ným zna­kom ľudí tr­pia­cich dep­re­siou je ve­ľa­krát to, že zmy­sel ži­vota a jeho vý­znam hľa­dajú oveľa hl­b­šie, než iní ľu­dia. To však môže byť da­rom, no i pre­klia­tím zá­ro­veň. Ako však Bur­ton ďa­lej do­dáva, v mno­hých prí­pa­doch bol prí­chod dep­re­sie u ľudí pre­d­zves­ťou ob­rov­ského úspe­chu. Toho sa krátko po vy­lie­čení z dep­re­sie doč­kali ok­rem mno­hých iných na­prí­klad Ab­ra­ham Lin­coln, Wins­ton Chur­chill, či J. K. Ro­wlin­gová.

#2: Keď po­ve­dia, že chcú byť sami, nie vždy to mys­lia vážne

Ak vám člo­vek tr­piaci dep­re­siou po­vie, aby ste ho ne­chali osa­mote, na­ozaj nie vždy ho­vorí pravdu. Ve­ľa­krát z neho to­tiž ho­vorí len jeho zlo­mené se­ba­ve­do­mie, na­koľko má po­cit, že svo­jou prí­tom­nos­ťou a svo­jím ocho­re­ním by vás „otra­vo­val“. Dajte mu na­javo, že to tak nie je. Mi­lu­júcu spo­loč­nosť ocení na­ozaj každý a ľu­dia tr­piaci dep­re­siou nie sú žiad­nou vý­nim­kou. 

zdroj: pe­xels.com

#3: Nechcú ni­koho za­ťa­žo­vať

O tom, aké ťažké je skrý­vať svoje po­city a emó­cie pred dru­hými, by vám naj­lep­šie ve­del po­roz­prá­vať práve člo­vek tr­piaci dep­re­siou. Títo ľu­dia ve­dia, na­koľko ne­ga­tívne sú ich po­city a preto nimi nechcú ni­koho za­ťa­žo­vať. Ve­ľa­krát si do­konca mys­lia, že ich myš­lienky ni­koho ne­zau­jí­majú. Ak sa k vám člo­vek s dep­re­siou správa chladne, od­mieta vás alebo vás urazí, ne­za­bú­dajte, že on nie je va­ším ne­pria­te­ľom. Va­ším spo­loč­ným ne­pria­te­ľom je dep­re­sia.

#4: Ne­tr­pia žiad­nym „de­fek­tom“

Žia­den člo­vek na svo­jej hod­note ne­stratí tým, že mu je diag­nos­ti­ko­vaná dep­re­sia. Stále je to ten skvelý brat, tá skvelá mama alebo ten naj­lepší pria­teľ. Jed­no­du­cho ide stále presne o toho is­tého člo­veka, kto­rého ste tak zbož­ňo­vali. Jeho dobré vlast­nosti sa ne­stra­tili, to len dep­re­sia ich zvia­zala svo­jimi „ne­vi­di­teľ­nými chá­pad­lami“. Ni­kdy sa týmto ľu­ďom ne­otočte chrb­tom práve vtedy, keď vašu po­moc po­tre­bujú naj­viac.

#5: Sú pri­ro­dze­nými fi­lo­zofmi

Každý člo­vek tr­piaci dep­re­siou má v mysli množ­stvo ne­zod­po­ve­da­ných otá­zok o ži­vote, o šťastí, či o ne­šťastí. Vy­užite pri­ro­dzenú in­te­li­gen­ciu, zve­da­vosť a kre­a­ti­vitu týchto ľudí a dis­ku­tujte s nimi o čom­koľ­vek – po­kojne až do noci, či do sko­rého rána.

zdroj: pe­xels.com

#6: Ich boj je veľmi ťažký a vašu po­moc na­ozaj oce­nia

V ob­dobí, kedy člo­vek trpí dep­re­siou, zvá­dza je­den z naj­väč­ších a naj­ťaž­ších bo­jov svojho ži­vota. Pri­po­meňte si, za čo všetko mu vo svo­jom ži­vote vďa­číte a po­dajte mu po­mocnú ruku. Práve vaša po­moc mu môže po­môcť pri­na­vrá­tiť jeho ži­vot do pô­vod­ných ko­ľají.

#7: Ne­vy­hý­bajú sa prí­le­ži­tos­tiam na zá­bavu alebo na smiech

Ako sa ho­vorí, smiech je lie­kom na všetko. Sa­moz­rejme, úp­rimne ro­zo­smiať člo­veka, kto­rého mo­men­tálne pre­na­sle­dujú všetci dé­moni jeho mysle, je mi­mo­riadne ná­roč­nou úlo­hou. Ak sa vám to však po­darí, na vý­sle­dok ur­čite ni­kdy ne­za­budne ani je­den z vás.

#8: Sú veľmi sen­zi­tívni

Každý člo­vek tr­piaci dep­re­siou je v ob­dobí pre­puk­nu­tia tohto ocho­re­nia mi­mo­riadne cit­livý. Veľmi sen­zi­tívne budú vní­mať aj všetky vaše po­city a ná­lady. Dajte si tiež mi­mo­riadny po­zor na to, aby ste im ne­sľú­bili niečo, čo ne­do­ká­žete spl­niť alebo ne­klamte – ich zdra­votný stav by to ešte viac zhor­šilo.

zdroj: go­dand­man.com

#9: Re­špek­tujte ich prob­lémy

To, že u nich dep­re­sia pre­pukla, má ne­jakú prí­činu. Nech šlo o akú­koľ­vek si­tu­áciu alebo aký­koľ­vek prob­lém, ne­za­ned­bá­vajte ho a ne­snažte sa tvá­riť, že vlastne o nič nejde. Skúste rad­šej svojmu blíz­kemu po­ve­dať, ako si­tu­áciu vi­díte vy a ako by ste ju rie­šili, keby sa stala vám.

#10: Sprá­vajte sa k nim ako ku ko­mu­koľ­vek inému

Oni si na­ozaj veľmi dobre uve­do­mujú, v akej sú si­tu­ácii aj bez toho, aby ste pri nich cho­dili po špič­kách, šep­kali alebo za­ob­chá­dzali s nimi ako „v ru­ka­vič­kách“. Toto by ich si­tu­áciu prá­veže mohlo ešte viac zhor­šiť. Sprá­vajte sa k nim úplne nor­málne, nie ako k nie­komu, kto je „chorý“.

#11: Za­me­rajte sa na ich ta­lent a zá­ľuby

Každý z nás má na niečo ta­lent a každý má niečo, čo robí vo svo­jom čase naj­rad­šej. A tieto veci nám ne­do­káže vziať ani dep­re­sia. Za­me­rajte sa na to, čím váš blízky „žil“ pred­tým, prí­padne sa spo­ločne po­snažte nájsť niečo, čo by ho nadchlo a vrá­tilo mu do ži­vota ra­dosť.

zdroj: unsp­lash.com

#12: Stále do­kážu pri­jí­mať a dá­vať lásku

Ak člo­veku tr­pia­cemu dep­re­siou dáte lásku, mô­žete si byť istí, že ju do­káže pri­jať. Práve ona mu po­môže lie­čiť sa a keď sa mu to po­darí, s tou naj­väč­šou ra­dos­ťou vám ju vráti na­s­päť.

#13: Chcú ve­dieť, ako ži­vot fun­guje

Dep­re­sia ukáže člo­veku ži­vot aj z tej od­vrá­te­nej stránky. Preto je úplne pri­ro­dzené, že člo­vek tr­piaci dep­re­siou sa za­čne za­obe­rať aj ve­cami, nad kto­rými ste sa vy možno ni­kdy ne­za­mýš­ľali. Nie je na tom nič zlé a pri dep­re­sii je to na­ozaj bežné.

#14: V boji s dep­re­siou sa sna­žia zví­ťa­ziť

Aj keď sú ve­ľa­krát ob­vi­ňo­vaní, že pre svoje uzdra­ve­nie ne­ro­bia nič, alebo sa úplne „opus­tili“, opak je prav­dou. Mu­síte ve­riť tomu, že každý člo­vek tr­piaci dep­re­siou by dal čo­koľ­vek na svete zato, aby sa vy­lie­čil – naj­lep­šie hneď v tejto chvíli. Ni­kdy svojho blíz­keho ne­ob­vi­ňujte z toho, že sa nechce vy­lie­čiť, alebo že sa snaží málo.

zdroj: pe­xels.com

#15: Môžu sa cí­tiť smutne aj bez zjav­ného dô­vodu

Ná­lady ľudí tr­pia­cich dep­re­siou môžu byť pr­chavé a pre­men­livé. Na­koľko pri dep­re­sii ide o che­mickú ne­rov­no­váhu, váš blízky tieto ná­lady len si­lou vôle sku­točne ne­do­káže ovplyv­niť. A ne­do­ká­žete to ani vy. Čo však spra­viť mô­žete, je zo­stať pri ňom, aj keď sa práve cíti naj­hor­šie.

#16: Ne­majú toľko ener­gie, ako by si že­lali

Jed­ným zo symp­tó­mov dep­re­sie je aj pre­tr­vá­va­júca únava a ne­dos­ta­tok ener­gie. Ni­koho, kto trpí dep­re­siou preto ne­núťte k žiad­nym ak­ti­vi­tám, ktoré si vy­ža­dujú zvý­šený fy­zický vý­kon. Do­prajte si rad­šej len krátku, no osvie­žu­júcu pre­chádzku nie­kde v prí­rode.

#17: Ak sú po­dráž­dení, ne­berte si to osobne

Veľmi čas­tým sprie­vod­ným zna­kom dep­re­sie je aj po­dráž­de­nosť. Tá však v žiad­nom prí­pade ne­zna­mená, že ste vášmu blíz­kemu ne­jak ub­lí­žili, alebo vás nemá rád. Ako sme už spo­mí­nali, člo­vek tr­piaci dep­re­siou nad svo­jou ná­la­dou nie­kedy nemá moc a to je­diné a naj­lep­šie, čo mô­žete uro­biť, je ak­cep­to­vať to.

zdroj: pe­xels.com

#18: Nechcú po­čuť žiadne „Mal/a by si…“

Každá veta za­čí­na­júca týmto slov­ným spo­je­ním je pre člo­veka tr­pia­ceho dep­re­siou is­tým dru­hom kryp­to­nitu (ak nie ste práve ko­mik­so­vým nad­šen­com, ospra­vedl­ňu­jeme sa za ne­zro­zu­mi­teľný vý­raz). Týmto vy­jad­re­ním to­tiž mô­žete vzbu­dzo­vať do­jem, že si mys­líte, že váš blízky nemá vlastnú vôľu a my­seľ.

#19: Po­tre­bujú veľa pod­pory a po­vzbu­de­nia

Či už od svo­jej ro­diny alebo od pria­te­ľov, bez pod­pory a po­vzbu­de­nia od ich blíz­kych to ne­pôjde. Člo­vek tr­piaci dep­re­siou po­tre­buje viac ako kto­koľ­vek iný cí­tiť, že pri sebe má ľudí, kto­rým na ňom na­ozaj zá­leží.

#20: Po­tre­bujú po­zi­tívnu mo­ti­vá­ciu, nie ne­ga­tívnu de­mo­ti­vá­ciu

Ni­kdy, na­ozaj ni­kdy člo­veka tr­pia­ceho dep­re­siou ne­za­ťa­žujte ďal­šími prob­lé­mami, ne­ga­tív­nymi myš­lien­kami alebo vý­čit­kami. Celú jeho si­tu­áciu by ste tým len ra­pídne zhor­šili. Na­opak, ak sa roz­hod­nete ne­ja­kým spô­so­bom ho mo­ti­vo­vať, verte, že vaša snaha sa ne­mi­nie účinku.

zdroj: li­fe­hack