Mala si už nie­kedy chuť zba­liť si veci a od­ísť nie­kde ďa­leko? Alebo po­znáš ten po­cit, keď si mys­líš, že ne­vieš, kam pat­ríš a po­tre­bu­ješ nájsť samú seba? Ak áno, spý­tam sa ťa otázku, vy­skú­šala si už nie­kedy ces­to­vať sama? Nie? Tak tento člá­nok je pre teba. 

Pon­del­kové rána po­zná každá z nás. Keď po pre­le­ža­nom ví­kende mu­síš opäť vstá­vať do školy či do práce. Vsta­neš a zne­chu­tene sa vrh­neš na svoje kaž­do­denné po­vin­nosti. Alebo… pre­ži­ješ niečo na­ozaj zlé, ne­darí sa ti v práci, ne­vyjde ti skúška alebo máš proste len zlý deň a presne v ta­kýchto oka­mi­hoch ti ur­čite už pár­krát na­padlo, že chceš vy­pad­núť nie­kde veľmi ďa­leko od všet­kého. Opý­tala si sa aj na otázku, čo ti v tom bráni? 

pi­xa­bay.com

A tak bráz­diš in­ter­ne­tom a hľa­dáš vhodné miesto, kde by si mohla byť na chvíľku sama so se­bou. Keď už príde k tomu, že si na­šla niečo čo ti vy­ho­vuje zrazu do­sta­neš strach. Vo vzdu­chu stále lieta otázka, čo ti bráni v tom, aby si na pár chvíľ za­budla na všetky svoje kaž­do­denné sta­rosti?

Väč­šina ľudí ma z ces­to­va­nia osa­mote strach, na otázku prečo to tak je si nájde od­po­veď každý sám. Av­šak strach je len ma­lou pre­káž­kou k tomu, čo ťa čaká, ak tak spra­víš.  Ne­dávno som čí­tala člá­nok na jed­nom zo svo­jich ob­ľú­be­ných we­bov, kde bolo pí­sané o ces­to­vaní osa­mote. Dievča čerstvo po roz­chode do­stalo od­vahu od­ísť preč a nájsť samú seba. Sama sa stretla s tým, že keď nie­komu zo svo­jich blíz­kych ozná­miš, že od­chá­dzaš na ví­kend do Prahy sama, ne­budú si mys­lieť, že je to priam skvelý ná­pad, ale čo na tom zá­leží.

Keď sa člo­vek ocitne nie­kde, kde je úplne sám, ne­musí cho­diť ďa­leko, za­čne si vá­žiť sa­mého seba. Za­čne dô­ve­ro­vať v seba sa­mého. Možno nájde svoje stra­tené ja alebo nájde ko­pec rie­šení na svoje prob­lémy. Áno chá­pem, že keď máš proste zlý deň, za­vo­láš naj­lep­šej ka­ma­rátke a po­kle­be­tíš s ňou o tom, aký je svet hrozný a ne­spra­vod­livý, ale aj to ti v tých na­ozaj ťaž­kých chví­ľach po­môže len na chvíľu.

zdroj: Young wo­man on the road trip to the na­ture pe­xels.com

Ľu­dia, ktorí ces­tujú sami ne­mu­sia pat­riť k „out­si­de­rom“ či k sa­mo­tá­rom. Proste ces­tujú osa­mote, pre­tože hľa­dajú miesto, kde sa budú cí­tiť ako doma. Kde nájdu sa­mého seba a ne­budú mať nut­ka­nie od­ísť od­tiaľ preč. Nie­kedy to trvá dl­h­šie akoby člo­vek ča­kal alebo plá­no­val ale roz­hodne to stojí za to.

Takže po­kiaľ máš sen, že chceš vi­dieť Pa­ríž alebo Lon­dýn, keď máš po­cit, že po­tre­bu­ješ na chvíľu po­koj od všet­kého, ne­roz­mýš­ľaj. Choď a nájdi samú seba. Ver mi, ten čas, ktorý strá­viš sama so se­bou je nie­kedy viac ako troj-ho­di­nový te­le­fo­nát s naj­lep­šou ka­ma­rát­kou.