Stála tam. Tak pevne a se­ba­ve­dome. Bola od­hod­laná bo­jo­vať zo všet­kých síl. Ni­kdy pred tým som ju takú ne­vi­dela. Ako keby ešte ne­za­žila pre­hru. Ako keby jej vždy vy­šlo všetko, čo si na­plá­no­vala. Ako keby sa na ňu usmie­valo šťas­tie hneď za ro­hom. Bola taká od­vážna. Očami sa smiala. Chcela dať na­javo, že ju nič nez­dolá a že sa aj tak na všet­kom bude len smiať. Jej oči boli tak úp­rimne krehké. Keď som sa do nich za­dí­vala, vi­dela som celý jej prí­beh. Pre­žila som ho. To dievča bolo ne­sku­točné. Tým, kým je te­raz, by sa ni­kdy ne­stala, ak by ne­spra­vila čo i len jednu z jej chýb. A tak isto ak by ne­prešla tým pek­lom, ktoré jej vstú­pilo do ži­vota. Na­miesto toho, aby pla­kala nad svo­jím vče­rajš­kom, ďa­ko­vala osudu, že to všetko mohla za­žiť. Bola vďačná za všetky pády, ktoré pre­žila. Každú chybu a zly­ha­nie brala ako prí­le­ži­tosť. Prí­le­ži­tosť, ktorá z nej urobí lep­šieho člo­veka. A presne tak to aj bolo.

To dievča po­znalo svoje hra­nice, ktoré pre­kra­čo­valo každý deň. Ona sa na to te­šila. Chcela byť naj­lep­šou ver­ziou seba a sve­do­mite na tom pra­co­vala. Nič jej ne­bolo jedno, ale ku všet­kému pri­stu­po­vala ľa­hos­tajne. Ži­vot ju na­učil, že nič nie je také vážne, aby kvôli tomu klesla pod hra­nicu svojho kom­fortu. Smiala sa na sebe. Smiala sa, pre­tože bola šťastná za to, kým sa stáva. Bola taká skromná, ale pri­tom ne­sku­točne ná­ročná. Ni­kdy ne­cúvla na schod, kto­rým si už pre­šla.

Celú dobu, ktorú tam stála, sa te­šila. Te­šila sa, čím ju znovu prek­vapí osud. Ni­kdy ne­ve­dela do čoho ide, ale vždy to mala do­ko­nale pre­mys­lené. Veď nad čím iným by každý ve­čer pre­mýš­ľala, ak nie nad jej vy­sní­va­nou bu­dúc­nos­ťou? V mysli mala ro­zo­brané há­dam všetky možné si­tu­ácie, ktoré by mohli na­stať. Aj keď bola vždy pri­pra­vená, ve­delo ju prek­va­piť veľa vecí. Ale naj­viac vždy prek­va­pila samú seba. Zis­tila, že rada robí chyby, rada sa po­u­čuje, rada zo seba bu­duje sil­ného člo­veka. A mys­lím, že je na dob­rej ceste. To dievča je na­priek všet­kým jej pá­dom vďačné za každú ma­lič­kosť, ktorá ju stretne na jej ceste.

Na­učila sa žiť pre ma­lič­kosti a preto sa te­raz môže usmie­vať. Baví ju to. Baví ju žiť pre krásne rána, pre vý­chody a zá­pady slnka, pre roz­prá­va­nie sa s ľuďmi na kto­rých jej zá­leží a s kto­rými je jej dobre, pre zá­chvaty smie­chu a pre dlhé roz­mýš­ľa­nie. Baví ju žiť pre dlhé cesty au­to­bu­som so slú­chad­lami v ušiach, pre za­spá­va­nie vo vlast­nej po­steli, pre ka­ma­rá­tov a pria­te­ľov, kto­rých zo srdca mi­luje. Všetky tieto veci ju to­tižto po­sta­vili na nohy. Po všet­kom tom še­dom čo sa jej v ži­vote stalo, za­čala vi­dieť pravé farby tohto sveta. Bola pri­pra­vená pre­tan­co­vať sa svo­jím ži­vo­tom.

Som hrdá, že ju po­znám a ni­kdy o ňu nech­cem prísť. Ešte raz som sa na seba usmiala a se­ba­ve­dome som od­išla od zrkadla.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Komentáre