Je to iné, keď idem písať o niečom, čo sa mi aktuálne nedeje, ale o niečom, čo sa mi už stalo. O tom, na čo si chcem pamätať, aj keď to nie je jednou z najkrajších vecí, čo sa mi mohla stať. No aj tak si prajem občas si na to zaspomínať.

Na chalana, ktorý býval pár rokov tesne blízko mňa. Nepoznal ma. Mal svoj život. Len sa občas na mňa pozrel a sem tam aj usmial, pozdravil. Až do doby, kým mi nenapísal. Spýtal sa ma či sa neuvidíme a ja som súhlasila, … veď som ho predsa „poznala.“

Stretávali sme sa čoraz častejšie. Keď som bola s ním, nepozerala som sa na pravidlá. Bola som spontánna. Robila som veci, ktoré v mojom veku neboli a ani stále nie sú bežné. Veci, ktoré som dovtedy neokúsila. Tie mi dodávali pocit sily. Bolo to zvláštne. Myslím to, že sme sa stretli vtedy, keď sme boli obaja sklamaní láskou.

Navonok silní, no zvnútra rozbití na malé kúsky. Bol iný, ale nie v negatívnom a ani pozitívnom slova zmysle. Nerozumela som tomu, prečo bol niekedy až moc prudký, chladný a naopak inokedy citlivý a milý. Lenže, ono to tak totižto je, že keď sa v živote prvý krát do niekoho zamilujete a niečo s ním aj prežijete, je ťažké na neho zabudnúť.

A tak to bolo aj s ním a aj so mnou. Obaja sme boli sklamaní, no zároveň sme cítili hnev a pocit pomsty k tým, ktorí nás zradili a pritom sme im verili najviac. Vedeli sme sa spolu veľa smiať, robiť čo sa nemá, zabávať sa. A to všetko iba preto, lebo sme chceli zabudnúť. Ja som mu dávala pocit, že nie je sám a on ma dobíjal energiou.

No časom som pochopila, že to všetko bolo iba na obdobie. Že sme sa mali spolu stretnúť, ale iba preto, aby sme sa navzájom presne v tom čase podržali.

Viem, že si nevedel prečo som sa rozhodla odísť, a že si nad tým aj nejaký čas premýšľal. No ver mi, že keby som to neurobila, ničili by sme sa navzájom. Pretože zatiaľ čo ty si chcel mať pri sebe len niekoho, aby si vyplnil tú prázdnotu, ktorá ti ostala po nej, ja som hľadala niekoho, kto ma bude brať ako originál. Celé to trvalo krátko, no zobrala som si z toho veľa.

A teraz tu už len po roku od vtedy, čo som ťa videla naposledy, spomínam. Na to ako ma to celé posunulo. Neviem, kde práve si a ako sa máš, a ani na tom nechcem nič meniť. Pretože teraz je všetko presne tak, ako má byť. 😉

Prihlasujem do newslettera...

Dostávaj najlepšie novinky z Odzadu

Prihlásením sa do newslettera súhlasíte s podmienkami ochrany súkromia.