Kráčam po tmavej ulici. Mesiac sa prediera cez oblaky, vietor silno fúka a jedinú spoločnosť mi robia svietiace lampy. Pozorujem svoje kroky a premýšľam. Prečo si sa tváril akoby sme sa nepoznali? Nespomínaš si na naše zážitky? Na tie hodiny plné smiechu? Už si na to všetko zabudol a nič sa akoby nestalo?

Možno je to tak, že si zabudol. Alebo sa iba tváriš, že sa ti pri pohľade na mňa nevynárajú tie spomienky. Si skvelý herec, to musím uznať. Vždy si vedel ako zakryť svoje emócie a veľmi si o nich nehovoril. Už len to, čo si mi povedal vtedy pri večernej prechádzke popri rieke v meste ti muselo robiť veľký problém. Vtedy si mi povedal, že sa ti páčim. Že ti na mne záleží. Vyzeral si tak presvedčivo. Tak čo sa stalo?

Pohádali sme sa, viem. Povedali sme obaja veľa nepekných slov. No mám čisté svedomie, ospravedlnila som sa ti. Narozdiel od teba.

Hovorí sa, že čas je najlepší lekár, ktorý zahojí všetky rany. Od hádky prešlo pár mesiacov čo sme sa nevideli, no keď si ma dnes zazrel na ulici kráčajúc dole cestou, venoval si mi jeden jediný pohľad. Nie som si istá, čo si mi ním chcel povedať, ale v ten moment mi po celom tele naskočili zimomriavky. Nasucho som preglgla, chcela sa ti pozdraviť, no ty si sa zrazu otočil a nechal ma tam bez slova. Neotáčal si sa, len si šiel.

Neviem, kam si mal namierené. Keby som povedala, že ma to nezaujíma, klamala by som nech už by si išiel kdekoľvek. Ale viem, že teraz sa to už nedozviem. Odstránil si ma nadobro zo života a nevyzeráš, žeby si to chcel zmeniť.

Je mi to ľúto. Veľmi ma to trápi. Viem, že už nie sme spolu. Ale keď som ťa uvidela, všetko sa to ku mne vrátilo. Preto som tu, vonku, a prechádzam sa. Snažím sa upokojiť a vyrovnať sa s myšlienkou, že to je minulosť a nezmením to. Možno to raz pochopím. A možno tu budem na teba vždy čakať a stále ťa ľúbiť.

Prihlasujem do newslettera...

Dostávaj najlepšie novinky z Odzadu

Prihlásením sa do newslettera súhlasíte s podmienkami ochrany súkromia.