Exis­tuje mnoho jed­not­liv­cov, ktorí zmeš­kajú úp­rimné duše. Pred­stav si, že ideš do ume­lec­kej ga­lé­rie, kde je tak veľa krás­nych ob­ra­zov, ktoré pre­hliad­neš kvôli ešte kraj­ším ob­ra­zom. Ob­raz, ktorý si pre­hlia­dol tam je stále, no ne­vy­ža­duje, aby si sa na neho po­zrel alebo ho pri­jal. No keď sa po­zrieš na ob­raz, sku­točne uznáva ume­nie.

Ak fi­xu­ješ nie­koho ob­raz podľa jeho ex­te­ri­éru, vždy ti bude chý­bať sku­točná hod­nota.

Tak, ako je se­bap­ri­ja­tie dobré, rov­nako je aj ne­prí­jemné. Strá­vila som čas zá­pla­vom ne­ga­tív­nych po­ci­tov – syn­dróm vy­ho­re­nia, hnev, vina, ľú­tosť, skla­ma­nie – ktoré sú na nič, ale bolo to znám­kou toho, že treba niečo zme­niť. Na­učila som sa, že pri­ja­tie je uži­točný ná­stroj pri ro­ko­vaní s ne­ga­tív­nymi myš­lien­kami.

Nie si dobrá

Nie celú dobu. Ni­kto nie je všetko po celú dobu. Ľu­dia ro­bia dobré veci a ta­kisto aj zlé veci. Nie si vý­nim­kou. Mu­síš byť pre­sved­čená a úp­rimná o tom, kto si – česť a in­teg­rita v tomto rolu neh­rajú. Zís­kať samu seba bolo ťažké. Som viac se­becká, ako si do­ká­žem pri­znať. Väč­šinu dní, vo­lám ich aser­tívne, sa stre­tá­vam s po­ci­tom bez srdca, kedy ho­vo­rím “nie” ľu­ďom, na kto­rých mi zá­leží. Je po­trebné na­učiť sa byť v po­riadku so svo­jimi roz­hod­nu­tiami, aj keď uro­bíš chybu. A bu­deš. Je to v po­riadku.

pexels.com

pe­xels.com

Viac em­pa­tie, me­nej úsud­kov

Keď sa obo­zná­miš so svo­jimi ne­do­stat­ka­mi, bu­deš oveľa viac to­le­rantná k iným ľu­ďom. Nie si nad nie­kým iným. Ako jed­not­livci máme všetci vlastné spory, či už sú to ťažké si­tu­ácie v práci, v škole, doma, ro­dinné tra­gé­die alebo emo­ci­onálne bitky. Mno­ho­krát to nie je prí­liš ľahké alebo možné po­môcť os­tat­ným v ťaž­kos­tiach pre­tože sa to nedá. Vtedy po­ci­ťu­jem em­pa­tiu oveľa viac.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Ve­ľa­krát, keď som trá­vila čas s ka­ma­rátmi, alebo po­čula o ľu­ďoch od os­tat­ných, som po­cho­pila po­intu mno­hých roz­ho­vo­rov. Roz­prá­va­nie prí­be­hov je jed­no­du­ché. Ľu­dia sa na tom za­bá­vajú a ro­zo­be­rajú to, no má­lo­krát sa za­mys­lia nad tým, ako sa daná osoba cíti. To isté platí pri zdie­ľaní šťast­ných správ. Re­ak­cia šťas­tia je väč­ši­nou po­vr­chná a nie­kedy do­konca vy­vo­láva prúd žiar­li­vosti. To zna­mená, že celý roz­ho­vor je od­pa­dom. Šťas­tie do­ká­žeš zdie­ľať len ak sa nad tým na­bu­dúce em­pa­ticky za­mys­líš.

Ne­exis­tuje klad­nosť a zá­por­nosť

Ak si mys­líš, že už ne­vieš čo je správne a čo zlé, tak je to preto, že si za­budla na svoj hlas ktorý sa stra­til me­dzi ľuďmi okolo teba. Za­budla si, aké to je byť sama se­bou takže si sa pris­pô­so­bila. Za­budla si, že svet je veľké miesto a že sú tam ľu­dia, ktorí sú ako ty: príjmu vše­tok tvoj chaos. Ľu­dia, ktorí budú ob­di­vo­vať všetko čo na sebe kri­ti­zu­ješ. Za­budla si, že mô­žeš nájsť ľudí, pri kto­rých ne­bu­deš mať po­cit, že je zlo­čin byť sama se­bou.

pexels.com

pe­xels.com

Te­raz si zod­po­vedná

..za vy­ko­nané zmeny vo svo­jom ži­vote. A to ľu­dia nie vždy chcú. Ne­mô­žeš zme­niť mi­nu­losť, ale mô­žeš ro­biť veci sme­ru­júce k vy­tvo­re­niu šťast­nej­šej bu­dúc­nosti.

Za­saď si vlastnú trávu, máš vlastný po­ze­mok z ne­ja­kého dô­vodu – uisti sa, že to čo ro­bíš, je to naj­lep­šie, čo mô­žeš uro­biť.

Komentáre