Jed­ného dňa som vo fitku spo­zo­ro­vala ženu, ktorá ma hneď v pr­vom mo­mente na­mo­ti­vo­vala po­dať lepší vý­kon. Ako? Už len tým, že som vi­dela, ako veľmi mi­luje to, čo robí. Roz­hodla som sa s ňou spra­viť roz­ho­vor, aby som zis­tila niečo o jej špor­to­vom ži­vote.

Volá sa Miška Ka­nuš­čá­ková, má 24 ro­kov, je to cer­ti­fi­ko­vaná osobná tré­nerka, vý­ži­vová po­rad­kyňa, tak­tiež po­rad­kyňa vo vý­žive v športe a v ne­po­sled­nom rade bi­kini fit­nesska.

Jej naj­väč­šie úspe­chy v bi­kini fit­ness sú:

  • 2. miesto na maj­strov­stvách Európy, ju­ni­orky
  • 4. miesto na maj­strov­stvách sveta, ju­ni­orky
  • 6. miesto na maj­strov­stvách sveta, ženy

Fa­ce­book – Lu­kas Si­roka Pho­tog­raphy

1. Ako si sa vlastne do­stala k bi­kini fit­ness? Bol to od­jak­živa tvoj sen, alebo to bolo náhle roz­hod­nu­tie? Kedy v tvo­jom ži­vote na­stal ten mo­ment, keď si si po­ve­dala, že toto je pre teba to „pravé ore­chové“?

Cvi­če­nie a po­hyb ako taký som mala rada od­jak­živa, av­šak am­bí­ciu ve­no­vať sa tomu pro­fe­si­onál­nej­šie som ne­mala. Tento ná­pad, skú­siť niečo také, pri­šiel v pod­state spon­tánne, a to najmä túž­bou do­tiah­nuť niečo do­konca (keďže som mala často ten­den­ciu veci za­čať a ne­do­kon­čiť). Vážne som nad tým za­čala uva­žo­vať po pre­čí­taní roz­ho­voru s veľmi úspeš­nou bi­kini fit­ness­kou Sa­bi­nou Ple­vá­ko­vou. Toto roz­hod­nu­tie po­va­žu­jem za jedno z naj­lep­ších roz­hod­nutí v mo­jom ži­vote – na­šla som v ňom seba, to, čo ma na­pĺňa a v ne­po­sled­nom rade ma táto cesta učí cie­ľa­ve­do­mosti a se­ba­dis­cip­líne.

2. Mô­žeš mi stručne opí­sať deň v tvo­jom pra­cov­nom týždni, keď si pred sú­ťa­žou? Aký je tvoj re­žim a stra­vo­va­nie?

Pred­sú­ťažný re­žim je na­ozaj veľmi prí­sny a aké­koľ­vek po­ľa­ve­nie, bra­nie vecí na ľahkú váhu či rozp­ty­ľo­va­nie by sa mohlo ne­ga­tívne od­ra­ziť na vý­sledku, čo by som si mohla ešte dlho vy­čí­tať. Tré­nu­jem dvoj­fá­zovo – ráno ho­di­nové „kar­dio“ a po­obede si­lový tré­ning – šesť dní v týždni (vy­skú­šala som via­cero sys­té­mov, av­šak ta­kýto mne osobne vy­ho­vuje naj­viac). Strava je prí­sna, „čistá“, presne pre­po­čí­ta­vaná a mení sa podľa toho, v akej fáze príp­ravy sa na­chá­dzam, ako vy­zerá forma, ako sa cí­tim apod. V pred­sú­ťaž­nom ob­dobí sa to točí najmä okolo ku­ra­cích pŕs, rýb, ryže, ze­le­niny, va­jí­čok, ov­se­ných vlo­čiek.

3. Aký je roz­diel me­dzi zdra­vým ži­vot­ným štý­lom a re­ži­mom fit­nessky? Je to, čo ro­bíš so svo­jím te­lom, v sú­lade s tým, čo je dobré pre zdra­vie?

Roz­diel je najmä v tom, že pred­sú­ťažný re­žim je o dosť prí­snejší, pop­ravde už toho veľa so zdra­vým ži­vot­ným štý­lom nemá, av­šak aj na­priek tomu sa tu dá do­dr­žať aká-taká zdravá hra­nica, dá sa vy­hnúť ex­tré­mom a udr­žať telo v po­hode. Av­šak na to treba tr­pez­li­vosť, ve­do­mosti, po­znať svoje telo a jeho re­ak­cie a nech­cieť tla­čiť na pílu. A práve tieto pod­mienky, bo­hu­žiaľ, mnoho pre­te­ká­rok nie je schopné do­dr­žať, čo sa sa­moz­rejme od­razí. Mimo príp­ravy (ale ma­xi­málne, ako je to možné, aj v príp­rave) sa už sna­žím stra­vo­vať vy­vá­žene, do­priať telu všetko po­trebné a ne­stre­so­vať ho veľ­kým tré­nin­go­vým ob­je­mom.

Foto: facebook.com (Miška Kanuščáková)

Fa­ce­book – Lu­kas Si­roka Pho­tog­raphy

4. Ako často za­ží­vaš po­cit, že to chceš vzdať? Boli aj oka­mihy, keď si s tým chcela na­dobro skon­čiť?

Tento po­cit za­ží­vam, úp­rimne, často. Mo­ti­vá­cia do­káže rýchlo prísť, ale aj rýchlo od­ísť, a práve preto je dô­le­žité vy­bu­do­vať si se­ba­dis­cip­línu, ve­dieť čo a prečo chcem, aj keď nie je všetko ru­žové a ide­álne. Keď je už člo­vek dl­ho­dobo v ka­lo­ric­kom de­fi­cite (hladný, una­vený) a či má, či nemá chuť a ener­giu, musí si poc­tivo od­tré­no­vať každý je­den tré­ning, tak je ob­čas nor­málne, že je­diné, čo chce, je vy­kaš­lať sa na to a po­riadne sa na­jesť :-D.

5. Ta­kýto re­žim si vy­ža­duje ne­sku­točné od­hod­la­nie. Od­kiaľ be­rieš mo­ti­vá­ciu? Čo ťa po­háňa vtedy, keď sa ti vô­bec nechce cvi­čiť a máš to chuť za­ba­liť?

Po­háňa ma v pr­vom rade to, že sú­ťaž sa blíži a nech­cem uro­biť krok vzad, ale mi­ni­málne byť na ta­kej úrovni, ako po­slednú se­zónu. Túžba po­hý­nať sa vpred, ne­za­pad­núť do prie­meru (mys­lím tým za­pad­núť me­dzi ľudí, ktorí si ne­stoja za svo­jimi plánmi a cieľmi a chýba im za­pá­le­nie pre niečo). Po­háňa ma ten po­cit, ktorý príde po kaž­dom tré­ningu, že som to dala na­plno, po­cit po se­zóne, keď sa ob­zriem do­zadu a vi­dím ten ku­sisko cesty, ktorý som pre­šla a viem, čo všetko za tým bolo. A práve to ne­pod­lie­ha­nie svojmu po­hod­liu ma po­súva za kaž­dým nie­kde úplne inde.

6. Je podľa teba pravda, že dví­ha­ním či­niek dvíha člo­vek sám seba?

Jed­no­značne áno. Člo­vek sa učí „za­brať“, zmo­bi­li­zo­vať všetky svoje sily a učí sa tým zvlá­dať veci, ktoré sa na prvý po­hľad zdajú nad jeho sily – a to všetko vie po­tom pre­ná­šať aj do iných ob­lastí ži­vota – mimo fit­ness cen­tra.

7. Prečo by sa ženy ne­mali obá­vať si­lo­vého tré­ningu?

Pre­tože práve si­lový tré­ning bu­duje sva­lovú hmotu (ne­bojte sa, ne­bu­dete vy­ze­rať mužne – zís­kať každý gram svalu je beh na dlhú trať a kiež by to bolo také jed­no­du­ché, ako si mnoho žien myslí), vďaka sva­lo­vej hmote sme pevné, vy­for­mo­vané, zís­ka­vame pekné žen­ské krivky, zrých­ľu­jeme si me­ta­bo­liz­mus, zlep­šu­jeme svoje zdra­vie a ná­ladu.

8. Čo po­va­žu­ješ za naj­väčší úspech svojho ži­vota?

Za naj­väčší úspech po­va­žu­jem to, že som sa aj po ne­ús­pe­choch ne­vzdá­vala, ale za­ma­kala za kaž­dým ešte viac, že som sa z pre­te­kárky tak­mer na po­sled­nom mieste pre­bo­jo­vala do re­pre­zen­tá­cie SR a do­stala sa tak na maj­strov­stvá Európy, kde som skon­čila hneď druhá za svo­jim vzo­rom, ktorý som roky sle­do­vala a na maj­strov­stvá sveta me­dzi naj­lep­šie pre­te­kárky. Vždy mo­hol byť vý­sle­dok ešte lepší, ale ro­bím vždy ma­xi­mum, aby to bolo stále o čosi lep­šie.

Foto: fa­ce­book.com (Miška Ka­nuš­čá­ková)

9. Svoj je­dál­ni­ček do­dr­žia­vaš striktne alebo si ob­čas do­pra­ješ? Ako často si dáš niečo ne­zdravé?

V príp­rave nie je pries­tor na ni­jaké po­ľa­ve­nie, ani v strave, ani v tré­nin­goch, ako som už spo­mí­nala vyš­šie. Mimo príp­ravy mi vy­ho­vuje zdravé a vy­vá­žené stra­vo­va­nie, ale, sa­moz­rejme, ob­čas si aj ja do­pra­jem, keďže som veľký gur­mán a na dob­rom jedle si rada po­chu­tím. Sa­moz­rejme, v norme, aby som ne­bo­čila od svo­jich cie­ľov.

10. Vi­díš v nie­kom svoj vzor? Kto to je? Prečo ťa in­špi­ruje?

Od za­čiatku mi bola naj­väč­ším vzo­rom Sa­bina Ple­vá­ková, ale mo­ti­vuje ma via­cero pre­te­ká­rok a aj ne­sú­ťa­žia­cich, ktoré na sebe pra­cujú a do­ká­zali sa vďaka svo­jej snahe a pra­co­vi­tosti nie­kam vy­švi­hnúť.

11. Ako bolo na maj­strov­stvách sveta v Do­mi­ni­kán­skej re­pub­like? Bola to dobrá skú­se­nosť, alebo na­opak? Čo ťa tam naj­viac prek­va­pilo?

Na Do­mi­ni­kán­sku re­pub­liku mám veľmi krásne spo­mienky, ale to najmä vďaka ľu­ďom, kto­rých som tam spoz­nala – a to je to, čo sa mi na tom ce­lom páči úplne naj­viac. Člo­vek sa stre­táva a spoz­náva ľudí, kto­rých srdce bije pre to isté, chápu váš štýl ži­vota, ve­dia vás po­tom pod­po­riť, po­môcť a pevne ve­rím, že tieto vzťahy sa ne­pre­ru­šia ani vzdia­le­nos­ťou. Aká skú­se­nosť ma prek­va­pila? Že ľu­dia, ktorí niečo do­ká­zali vlast­nou sna­hou a ve­dia, čo tá cesta ob­náša, sú naj­viac po­korní, ľud­skí, skromní a ochotní po­má­hať.

Foto: fa­ce­book.com (Miška Knuš­čá­ková)

12. Ako veľmi ti cvi­če­nie zme­nilo ži­vot resp. ako vy­ze­ral tvoj ži­vot pred­tým, než si na sebe za­čala ma­kať?

Ži­vot mi to zme­nilo o 180 stup­ňov. Viem, čo ma na­pĺňa, viem, kam chcem, aby sa môj ži­vot ube­ral, na­učilo ma to se­ba­kon­trole, cie­ľa­ve­do­mosti, na­učilo ma to ne­vzdá­vať sa a po­sú­vať sa stále ďa­lej.

13. A te­raz naj­dô­le­ži­tej­šia otázka. Mys­líš si, že to celé stojí za to?

Už z mo­jich pred­chá­dza­jú­cich od­po­vedí vám musí vy­plý­vať, že áno – stojí to za to. Mno­hých vecí sa mu­síte v príp­rave vzdá­vať, ale ono sa vám to mno­ho­ná­sobne vra­cia späť.

Miška, ďa­ku­jem za roz­ho­vor a pra­jem Ti ešte veľa úspe­chov v osob­nom aj špor­to­vom ži­vote.

Komentáre