Dnešná #Slo­ven­kadna je vskutku ši­kovné žieňa, popri práci stíha ma­ľo­vať veľmi zau­jí­ma­vým spô­so­bom. Akým? To sa do­zvieš v mo­jom roz­ho­vore s Bar­bo­rou Jur­co­vou. 

Ahoj Bar­bora, skús sa nám pred­sta­viť.

Vo­lám sa Bar­bora, mám 28 (spo­mí­nam to preto, lebo mi väč­ši­nou ti­pujú viac) a tento člá­nok vzni­kol preto, lebo kres­lím a nie­ktoré svoje ob­razy ne­chá­vam na rôz­nych mies­tach najmä v Bra­ti­slave a po no­vom ich tla­čím na tričká, ktoré ne­chá­vam v rôz­nych ob­cho­doch. Ale nie som ume­lec. Za nor­mál­nych okol­ností si na­sta­vím bu­dík na 6:30 a idem do práce (Elite So­lu­ti­ons), kde sa sta­rám o so­ciálne siete na­šich kli­en­tov. No a keď mi zvýši čas a mám chuť, tak si po no­ciach niečo na­kres­lím.

Prečo si sa po ob­ra­zoch roz­hodla pre tričká?

Asi si ne­pa­mä­tám ten mo­ment, kedy mi to na­padlo. Jed­no­du­cho som chcela „zre­cyk­lo­vať“ niečo, čo už som vy­tvo­rila. Načo by ob­raz za­pa­dal pra­chom u mňa na byte, keď z neho mô­žem ro­biť au­tor­ské pla­gáty, ktoré mô­žem po­su­núť ľu­ďom, kto­rým sa pá­čia. A keď sa nie­komu pá­čia ob­razy, mohlo by sa im pá­čiť aj to, keby ich mohli no­siť na tričku. A keďže mám troj­ročné skú­se­nosti s po­tlá­ča­ním tri­čiek a viem, ako to fun­guje, išla som do toho pri­ro­dzene.

 

Od­kiaľ čer­páš in­špi­rá­ciu?

Ak mys­líš in­špi­rá­ciu ku kres­le­niu, tak tu vieš nájsť všade. Ak mys­líš in­špi­rá­ciu k tým ďal­ším ak­ti­vi­tám – ne­chá­va­nie ob­ra­zov a tri­čiek na rôz­nych mies­tach – tak k tomu ma asi in­špi­ro­vala moja práca. Z kaž­dej strany po­čú­vame o tom, že ak chceš, aby si tvoju tvorbu ľu­dia všimli na so­ciál­nych sie­ťach, mu­síš byť ori­gi­nálny, mať ná­pad.

Raz som išla vy­ho­diť je­den z mo­jich ob­ra­zov, ktorý sa mi už ne­pá­čil. A po­tom mi na­padlo, že nie­komu by sa pá­čiť mo­hol. Tak som naň zo­zadu na­pí­sala môj Ins­ta­gram a Fa­ce­book a oprela ho o kôš. Ak ho nie­kto nájde a vezme si ho, možno mi na­píše. V tom mo­mente mi na­padlo, že by to mohla byť zau­jí­mavá a dl­ho­do­bej­šia ak­ti­vita, tak som v tom po­kra­čo­vala. Ob­raz som vždy od­fo­tila pri kon­krét­nom koši, fotku za­ve­sila na obi­dve so­ciálne siete a uviedla ad­resu, kde ho ľu­dia môžu nájsť.

Tričká pre­dá­vaš, ale aj roz­dá­vaš. Prečo?

To roz­dá­va­nie bol úvod k pre­dá­va­niu. Keby som ich ne­ne­chá­vala v kníh­ku­pec­tvám a v ob­cho­doch, dnes by som ne­od­po­ve­dala na tieto otázky =). A o tom, že pre­dá­vam tričká, by ve­deli iba moji ka­ma­ráti a nie­koľko fa­nú­ši­ko­vej na mo­jej stránke. Pý­talo si to ne­jakú ha­luz na úvod. Sa­moz­rejme, ne­zna­mená to, že už žiadne tričko ni­kde ne­náj­dete. Mám ešte ne­jaké v zá­lohe.

Na tvo­jich trič­kách sa ob­ja­vili Frida, Jo­zef Kro­ner alebo aj Sal­va­dor Dalí. Kres­líš iba tie osob­nosti, ku kto­rým máš vzťah a ne­jako ťa in­špi­rujú…alebo? 

Sa­moz­rejme, že kres­lím tie osob­nosti, ktoré ma nie­čim zau­jali alebo in­špi­ro­vali, alebo som na­kres­lila aj také, ktoré si odo mňa vy­žia­dali moji ka­ma­ráti. Ale naj­lep­šie na­kres­lím to, na čo mám ak­tu­álne chuť ja sama. Fridu som na­kres­lila už tri­krát, lebo ma chy­til jej prí­beh. Sal­va­dor Dalí ma­ľo­val ob­razy, ktoré by som si ani ne­ve­dela vy­s­kla­dať v pred­sta­vách. Takže je pre mňa in­špi­rá­ciou a zá­ro­veň má po­divný (v dob­rom) vzhľad. Rada kres­lím špe­ci­fic­kých a vrás­ka­vých chla­pov. Ob­di­vu­jem Kro­nera, veľmi sa mi pá­čia We­ri­chove úvahy, ale uzná­vam aj Ka­ny­eho Westa. Takže áno, sú to ľu­dia, ktorí majú niečo do seba.

 

V čom mys­líš, že je tvoja tvoja od­lišná od os­tat­ných?

Každý, kto si na­šiel svoj­ský štýl, je iný. Bru­tálne ob­di­vu­jem ľudí, ktorí ve­dia na­kres­liť por­trét tak, že vy­zerá úplne rov­nako ako fotka. Na ne­ro­zoz­na­nie od ori­gi­nálu. To je podľa mňa ta­lent od Boha, alebo roky pra­co­va­nia na tech­nike kres­le­nia/ma­ľo­va­nia. Alebo oboje. Ale čím je to iné, keď to vy­zerá rov­nako ako pred­loha? Preto sa mi viac páči, keď má au­tor svoj štýl. Že uvi­dím raz ob­raz a viem, že je od toho alebo od toho. Preto ve­rím, že už sú roz­poz­na­teľné aj tie moje.

 

Ako by si sa chcela po­su­núť v tvo­jej tvorbe do bu­dúcna? 

Hlavne to chcem stále ro­biť v tom mo­jom kľude. Preto v po­sled­nej dobe od­mie­tam to, že nie­komu na­kres­lím por­trét na zá­kazku. Ide o to, že na ma­ľo­va­nie veľa času ne­mám. A keď si ho náj­dem, tak rada kres­lím to, na čo mám chuť. Mám ďalší ná­pad, ako po­su­núť moje ob­razy ďa­lej, ale za­tiaľ si ho ne­chám pre seba. Ak je to na­ozaj dobrý ná­pad, tak sa o tom do­zviete =).

Tričko s Ja­rom Fi­li­pom náj­deš v ná­hod­nej ka­bínke v Cen­trali, tak sa ne­hanbi si ho zo­brať 😊 Je možné, že sa bu­deš pý­tať pre­da­va­čiek, či mô­žeš a čo to je. V pod­state mám len dobré srdce (skoro) a ne­chá­vam svoje tričká v mo­jich ob­ľú­be­ných ob­cho­doch 😇. Po­li­caj­tom ma ne­na­hla­suj (aj keď by to mo­hol byť dobrý vi­ral 😂). Bu­dem sa te­šiť, ak sa v tričku od­fo­tíš a po­šleš mi foto na insta @bar­bora_ju­rov­cova alebo na fb Dra­wings by Bar­bora Ju­rov­cová. #tric­kaK­to­re­Nie­Su­NaP­re­daj #ja­ro­fi­lip #pred­cas­ny­Je­zisko #star­tedf­romt­he­bot­tom #in­fil­tra­cia­Do­Na­kup­nych­Cen­tier #va­ga­bundtka

A post sha­red by Bar­bora Ju­rov­cová (@bar­bora_ju­rov­cova) on

Kde naj­čas­tej­šie vy­be­ráš miesta, kde ne­chá­vaš tričká a prečo práve tie miesta? 

Sna­žím sa té­ma­ticky, ale nie­kedy to ne­vyjde. Takže Jula Sa­tin­ského som ne­chala v Panta Rhei pri jeho kniž­kách, Kro­nera v Mar­ti­nuse pri slo­ven­skej li­te­ra­túre. Fridu som chcela ne­chať v bare Frida Store, ten však už ne­exis­tuje. Tak si na­šla svoje miesto v Next Apa­che, lebo sa mi tam ho­dila. Ne­dávno som išla do mesta s tým, že viem, kde ne­chám Sal­va­dora Da­lího. Bolo za­vreté. Od­vtedy som ne­mala čas, ale tento ví­kend ho tam náj­dete =).

 

A te­raz pri­chá­dza moja na­job­ľú­be­nej­šia otázka: aká je tvoja naj­väč­šia vý­stred­nosť?

Tak toto je naj­ťaž­šia otázka. Vý­stred­nosť je asi tá črta, čo z člo­veka „kričí“ na ľudí. Takže tú moju vý­stred­nosť budú skôr vní­mať oni, ako ja =).

Mys­líš si, že sa na Slo­ven­sku dá uži­viť ume­ním ako na­prí­klad čisto kres­le­ním ob­ra­zov?

Podľa toho, aké máš ži­votné štan­dardy, ale mys­lím si, že ak na­ozaj na sebe ma­káš a uro­bíš si dobré promo, dá sa to. Na­prí­klad vo forme works­ho­pov sa to ur­čite ne­jako dá pre­po­jiť. Ale je to ur­čite tvrdá práca.

 

Ďa­ku­jem za roz­ho­vor.

Bar­bo­rinu tvorbu mô­žeš sle­do­vať na jej Ins­ta­grame alebo Fa­ce­bo­oko­vej stránke.

Komentáre