Láska. 

Mi­lo­vať nie­koho. Vieš, nie­kedy to zna­mená len to, že se­díš, usmie­vaš sa a ne­mô­žeš tomu uve­riť. Že práve ty máš tú česť. Ako mô­žeš byť ty taká vý­ni­močná. Že mô­žeš svie­tiť a byť svet­lom.

Že mô­žeš byť mi­lo­vaná a mi­lo­vať.

Sama ale iste po­znáš tú vetu, že na lásku niet dô­vodu. Ten, kto má dô­vod ur­čite ne­mi­luje úp­rimne. 

Láska, to je keď ne­mô­žeš za­spať, pre­tože re­a­lita je sku­točne (ko­nečne) kraj­šia než sny. To je ten mo­ment, kedy sa bez­dô­vodne usmie­vaš do steny a pre­mýš­ľaš o vás dvoch. To je vtedy, keď ti chýba, aj keď si za­nep­ráz­dnená. Je to vtedy, keď za­ží­vaš ne­sku­točné dob­ro­druž­stvá. Ne­plá­no­vané. Spon­tánne. Krásne. Len vy dvaja. V prí­rode. V meste. V inej kra­jine. Všade. Všade okolo teba je zrazu láska. 

Je tu aj vtedy, keď prídu dobré a zlé dni. Príde čas, keď sa bu­deš hne­vať na celý svet. Bu­deš si klásť otázky, prečo sa všetky tie veci dejú tebe. A on príde a ob­jíme ťa. Dá ti bozk na te­meno hlavy a ubez­pečí ťa, že bude všetko dobré. Možno nie te­raz, ani zaj­tra, ale raz. A ty sa bu­deš cí­tiť tak silná.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Bu­deš sa cí­tiť silná, pre­tože bu­deš mať pri sebe člo­veka, ktorý ti roz­umie. Ktorý ťa bude mi­lo­vať aj keď sa bu­deš cí­tiť zle. A zrazu príde deň, kedy sa bu­deš cí­tiť dobre. Po ne­ja­kej dobe. Bu­deš si spie­vať pes­ničky, ktoré ťa na­padnú a bude ti jedno, že ne­poz­náš slová. Náj­deš v sebe zase silu bo­jo­vať a ob­ja­víš chuť do ži­vota. Spo­me­nieš si na neho. On je ten, koho ľú­biš. Usme­ješ sa a bu­deš to ve­dieť. Spo­me­nieš si na neho aj vtedy, kedy si bu­deš chcieť pri­po­me­núť, že na svete na­ozaj exis­tuje láska, po­koj a dobro.

Po­ras­tieš. Lás­kou. Pre­tože ľu­dia rastú, ak sú mi­lo­vaní a môžu mi­lo­vať. Vy­kvitnú, ako tie najk­raj­šie kvety a budú zdo­biť každú záh­radu. 

Vtedy zi­tíš, že ho na­ozaj mi­lu­ješ. 

A všetko bude tak, ako má byť.

Komentáre