Asi každá moderná matka by chcela mať zo svojho dieťaťa super samostatnú bytosť, ktorá by mala navyše vysokú inteligenciu. Avšak, už sa máloktorej matke chce tú samostatnosť v dieťati budovať. Čo si myslíš, kam sa radíš alebo budeš radiť ty?
Nechaj ho, nech robí chyby
Prvá vec je najpodstatnejšia, ale aj najťažšia. Mala by si jednoducho dieťa nechať, nech robí svoje vlastné chyby. Nenapomínaj ho, nepomáhaj mu, nerob všetko za neho, ale nechaj ho, nech si poradí samo.
Matky puntičkárky z toho môžu byť zdesené, lebo chyby neznesú, ale, bohužiaľ, taká je realita samostatnosti. Ak by si celý život robila veci za neho, nikdy by sa nič nenaučilo.
Dovoľ mu pomáhať
Druhá vec, ktorá je po chybách najťažšia. Všetci vieme, aké je prostredie s malým dieťaťom. Špinavé, zablatené, ucapkané, dolepené, pokreslené, no jednoducho je všetko, len nie čisté.
Avšak, keď mu dovolíš, aby ti pomáhalo a necháš ho v kuchyni (alebo v záhrade) pri tebe, bude pyšné a hoci to tak v tvojich očiach nemusí vyzerať, bude sa snažiť z celých síl. Preto by si ho mala pochváliť, aj keď to nebude odvedené na 100 % a poza neho budeš musieť všetko upratať.
Dôveruj mu a motivuj ho
Tretí krok k samostatnosti dieťaťa je motivácia a dôvera. Keď bude dieťa vidieť, že mu matka dôveruje, bude mať viac odvahy robiť to, čo mu radí jeho srdce. A pokiaľ sa staneš najväčším fanúšikom svojho dieťaťa, uvidíš, akú bude mať radosť, keď sa mu niečo podarí a ty ho za to pochváliš. Bude to malý krok pre teba, no veľký pre neho. Pamätaj si to.
Vyberaj aktivity adekvátne jeho veku
Samostatnosť vybuduješ u dieťaťa aj tak, že mu budeš vyberať aktivity primerané jeho veku. Nemôžeš predsa chcieť, aby 2 – 3 ročné dieťa zvládlo niečo, čo aj 10-ročný chlapec. To akoby si chcela naučiť rybu loziť po strome. Vždy ber ohľad na vek a schopnosti dieťaťa. Keď bude jeho aktivita ľahká a bude jej rozumieť, zvládne ju vykonať aj samo.
