Ó Bože,
keď si len spomeniem… Ako som s tebou vôbec mohla byť? A ako to, že som Ti nakoniec dovolila ublížiť mi?
Deväť mesiacov. Deväť mesiacov, ktoré ma naučili, komu sa vo svojom živote vyhýbať obrovským oblúkom. Niekedy by som náš vzťah najradšej vymazala zo svojej minulosti, a nikdy si ním neprešla, no potom si uvedomím, že vďaka Tebe som dnes tým, kým som. Dnes ma už nerozhodí nejaká maličkosť, a už vôbec nie chlapec ako ty.
Bol si tak trápny, ako si si myslel, že si nenahraditeľný, a že bez teba nebudem vedieť fungovať. Vraj jediná pravá láska je tá naša, a ty si pre mňa ten pravý. Dovoľ mi zasmiať sa. Pozri, aká som šťastná. Tisícnásobne viac, ako predtým, keď som bola ešte s tebou.
Vieš čo ma ale mrzí? Že vďaka tebe som prišla o veľa úžasných ľudí. Dokázal si žiarliť aj na moje kamošky, a ja, zaslepená láskou som sa s Tebou nechcela hádať, tak som ich poslala k vode. Och, ja blbá. Dnes je medzi mnou a nimi, našťastie už všetko v poriadku.
Chcem, aby si vedel, že už mi nechýbaš. Že na teba nemyslím každý deň, a dokonca ani každý týždeň. A ešte Ťa chcem uistiť.: Neboj, ja nepatrím k tým ľuďom, ktorí Ťa nenávidia.
Pretože ty mi nestojíš ani za najmenší cit :)).
