Každý z nás po­zná ten po­cit, keď sa na nie­koho na­motá. Vô­bec ne­mu­síš byť úplne za­mi­lo­vaná, no chceš ho a za­pl­nil tvoju my­seľ. Zlo­mené srdce ne­dis­kri­mi­nuje a ne­pýta sa na to, či si pri­pra­vená na bo­lesť a či ju mo­men­tálne chceš a zvlád­neš.
Za­ú­točí. Nie je to me­nej re­álne len preto, lebo to ne­bol tvoj pria­teľ. Nie­kedy to bolí ešte viac, ak je to nie­kto, koho ne­mô­žeš ni­kdy mať a on o teba ne­stojí.

Ak nie­komu dá­vaš lásku, no ne­vráti sa ti, skús po­roz­mýš­ľať, či ťa to len viac ne­vy­čer­páva. Možno sa dr­žíš ná­deje, no tá jed­ného dňa zmizne a zo­stane len po­cit chladu. V pr­vom rade si mu­síš uve­do­miť, čo chceš a kvôli čomu a komu chceš tr­pieť.

Ho­vor me­nej a drž si od­stup. Po­chop, že ťa to vy­čer­páva a váš „vzťah“ sa ni­kdy ne­zmení. Ne­rob však unáh­lené roz­hod­nu­tia a zá­very a tak­tiež sa ne­hne­vaj na tú druhú osobu. Možno to bude kruté, ale toto je len tvoj prob­lém, nie jeho.

zdroj: unsp­lash.com

Tak­tiež ne­do­voľ, aby v tebe vy­vo­lal po­cit viny. Toto sa môže stať kaž­dému. Ak sa za to cí­tiš vinná, vy­rieš si to so se­bou a vy­svetli si to, inak sa ni­kde ne­poh­neš. Nie je to kla­sický roz­chod, pre­tože ne­spíte v jed­nej po­steli.

Po­ze­ráš len do stropu o tre­tej ráno a ča­káš, kým ti za­zvoní mo­bil alebo ti pípne sm­ska. No nič ne­príde a ty to vieš. Chýba ti. No ni­kdy ste sa spolu ne­boz­ká­vali a už od za­čiatku si ve­dela, ako to do­padne. Mu­síš si tým prejsť.

Mal byť „ľahko pre­ko­na­teľný“, no do­stal ťa viac, ako si si mys­lela. A ty te­raz ne­vieš, čo s tým. Bez ohľadu na to, ako veľmi sa ťa to do­týka, ni­kto ťa nechce chy­tiť ani ne­chať ťa pad­núť. Sú to tvoje po­city a sub­jek­tívne ná­zory, mu­síš si to vy­svet­liť a prejsť si tým sama.

 

Komentáre