Na za­čia­tok si po­ži­čiam slová z filmu o zná­mom ča­ro­dej­ní­kovi: „Je šia­lená doba, zlá.“ A na­ozaj je. Aj keď an­ti­pot­te­rovci te­raz zrejme pre­krú­cajú očami, mu­síte aj vy uznať, že je to tak. Mi­ni­málne z jed­ného dô­vodu:

Denne sa stre­tá­vame s množ­stvom ľudí, av­šak len ma­lej sku­pinke z nich do­vo­líme vstú­piť do nášho ko­lo­behu ži­vot­ných sta­rostí. (Do­voľte mi vy­užiť me­ta­fory zo sveta in­ter­netu.) Kvan­tum osob­ností há­džeme do ne­vy­žia­da­nej po­šty. „Si ne­zau­jí­mavý. Si mimo mo­jich pred­stáv. Ne­pá­čiš sa mi. Ne­zau­jíma ma, čo ho­vo­ríš. Na prvý po­hľad viem, že to ne­bude fun­go­vať.“ Stačí, že sa nám na se­kundu zjaví v hlave jedna z týchto myš­lie­nok a šup s ním do koša alebo do prie­činka „NE­OD­PO­VE­DAŤ“.

V na­šich fa­ce­bo­oko­vých a ins­ta­gra­mo­vých ži­vo­toch si kur­zí­vou a na­vyše tuč­ným pís­mom zvý­raz­ňu­jeme iba riadky sú­vi­siace s na­šim me­nom.

Zdroj: unsp­lash.com

Zme­nili sme sa

Sme za­hľa­dení sami do seba a ne­dá­vame os­tat­ným šancu. Šancu na to, aby nás spoz­nali. A ne­dá­vame šancu ani sebe na to, aby sme spoz­nali my ich.

Mas­lo­wova hie­rar­chia po­trieb už dnes môže ísť do čerta, ak nie ešte nie­kam ďa­lej. Zá­kladné fy­zi­olo­gické po­treby sú na­hra­dené po­tre­bou zdie­ľa­nia ve­gán­skeho jedla na ins­ta­grame, po­treba bez­pe­čia a is­toty sa zme­nila na po­trebu Cap­sule Ward­robe, po­treba lásky a pri­ja­tia sa už ne­týka os­tat­ných ľudí, ale je oto­čená len k sebe sa­mému. Po­treba uzna­nia ako druhá naj­dô­le­ži­tej­šia po­treba sa ako je­diná za­cho­vala, ba čo viac, zvý­šila svoju dô­le­ži­tosť o ne­uve­ri­teľ­ných dve­sto per­cent a na vr­chole py­ra­mídy po­trieb stojí, kto iný ako jed­not­li­vec – do­ko­nalá by­tosť.


Zdroj: unsp­lash.com

In­di­vi­du­aliz­mus a nar­ciz­mus

Nie­kedy mám po­cit, že kaš­leme na to, čo nám in­te­rak­cia s os­tat­nými ľuďmi môže dať. Po­zna­nie, zá­u­jem, kri­tiku voči sebe sa­mému, skú­se­nosť.

Mô­žeme sa od ľudí toľko toho na­učiť. Mô­žeme zo­stať za­sko­čení ich in­te­li­gen­ciou, môžu byť pre nás in­špi­rá­ciou, mô­žeme si z nich brať prí­klad a po­ži­čať si ich po­hľad na svet. Alebo sa z nich mô­žeme po­u­čiť – z ich chýb. Mô­žeme sa po­u­čiť z toho, ako sa k nám sprá­vajú a aký po­cit v nás za­cho­vajú.

Ne­ne­chajme sa ovlád­nuť šia­le­nou do­bou. Lebo dobu vždy tvo­ria ľu­dia. Ne­buďme za­me­raní len na seba a da­rujme sami sebe in­te­rak­ciu s inými. Ni­kdy ne­uverme, že sme dosť múdri, dosť skú­sení, dosť po­u­čení zo ži­vota a dosť silní na to, aby sme ve­deli exis­to­vať bez iných. In­di­vi­du­aliz­mus a nar­ciz­mus sa roz­má­hajú pro­stred­níc­tvom jed­not­liv­cov – nás.

Komentáre