Ash­ley Ger­man bola bežná žena, ktorá celé roky skú­šala rôzne di­éty, aby zís­kala svoju vy­snenú po­stavu. Prob­lém bol v tom, že aj keď sa jej po­da­rilo schud­núť zo­pár ki­lo­gra­mov, o chvíľku ich mala na­spať aj s úrokmi. Chud­nu­tie sa stalo pre ňu nie­čím, čo ne­do­ká­zala kon­tro­lo­vať a za­čala byť z toho una­vená. Až kým ne­skon­čila na po­ho­to­vosti, kde si po­ve­dala stop a pre­sed­lala na zdravý ži­votný štýl. Te­raz s ra­dos­ťou skúša a vy­mýšľa rôzne zdravé re­cepty a fun­guje ko­nečne bez toho, aby mu­sela rá­tať ka­ló­rie.

 

Ako si sa roz­hodla ku zmene ži­vot­ného štýlu?

Vô­bec som si nech­cela pri­pus­tiť, že som jed­nou z tých obéz­nych žien. Vždy sa mi da­rilo schud­núť, av­šak po ur­či­tom čase som mala svoju pô­vodnú váhu a ešte zo­pár kíl na­vyše. Takto to išlo stále do­kola, až som sa ocitla v za­ča­ro­va­nom kruhu, z kto­rého som sa ne­ve­dela do­stať von. Bola som z toho zú­falá. Ne­bola som vô­bec spo­kojná vo svo­jej vlast­nej koži a to ovplyv­ňo­valo celý môj ži­vot – môj po­stoj k sebe, k môjmu oko­liu, to ako sa ob­lie­kam, ako sa sprá­vam a ovplyv­ňo­valo to aj moje ži­votné roz­hod­nu­tia.

Práve v čase, keď som bola práve spo­kojná so svo­jou hmot­nos­ťou, pre­tože som bola schud­nutá, som stretla skve­lého člo­veka (te­raz už môj man­žel). A čím šťast­nej­šia som bola, tým viac som pri­be­rala. Ale ešte raz opa­ku­jem – uve­do­mo­vala som si, aký je to hrozný ži­votný štýl a ne­us­tály ko­lo­beh, ale ne­ve­dela som sa z neho vy­ma­niť.

Sta­vala som sa však k tomu stále s vý­ho­vor­kami, hrala som obeť zlej ge­ne­tiky, alebo som sa na­opak na­učila z toho ro­biť si srandu a ho­vo­rila som na­prí­klad, že viem tie ki­lo­gramy no­siť. Až kým sa mi ne­stala jed­ného dňa ne­hoda a spadla som zo scho­dov. Skon­čila som v ne­moc­nici s na­ra­ze­nou no­hou a zis­tila som hroznú sku­toč­nosť. Do­ktor dik­to­val ses­tričke jedno číslo, 115, a rýchlo mi za­plo, že je to číslo mo­jej váhy. Ne­ve­rila som tomu. Všetko v mo­jom ži­vote som mala pod kon­tro­lou – mala som úžas­ného fra­jera, práve som kon­čila vy­sokú školu – a vo­ilá, s nad­vá­hou 45 kg.

ASH­LEY PRED­TÝM

ASHLEY PREDTYM

Aké cvi­če­nie máš naj­rad­šej?

Mi­lu­jem cross­fit, ale ne­nav­šte­vu­jem už sku­pinu s tré­ne­rom. Na záh­rade sme si spra­vili s man­že­lom pries­tor, kde sme na­zná­šali rôzne pred­mety a zá­va­žia a cvi­číme tam náš vlastný cross­fit. Takto ma to baví viac.

Ako často cvi­číš?

Te­raz, keď som už schudla 52 kilo, tak cvi­čím 5 krát do týždňa, pred­tým som cvi­čila každý deň. Av­šak ako cvi­če­nie be­riem aj pre­chádzku so psom. Nie­kedy si ideme s man­že­lom za­be­hať, alebo vy­beh­neme von na bi­cyk­loch. Aj v zlé dni sa sna­žím as­poň trošku hý­bať, takto ma to udr­žuje stále v hre. Aj zlé cvi­če­nie je podľa mňa lep­šie, ako ne­cvi­čiť vô­bec.

Tak­tiež to, že ne­ro­bím iba jednu ak­ti­vitu, je dobré pre to, aby ma cvi­če­nie ne­pres­talo ba­viť. Páči sa mi, že je­den deň idem dví­hať činky a ďalší deň sa idem pre­be­hnúť. Takto žiadna nuda ne­hrozí.

ASH­LEY TE­RAZ

ASHELY TERAZ

Kedy si sa na­ozaj cí­tila hrdá?

Keď mám byť úp­rimná, hr­dosť som ne­cí­tila v deň, keď som si ob­liekla vy­snenú kon­fekčnú veľ­kosť (aj to bola sa­moz­rejme veľká ra­dosť), ale v deň, keď som zis­tila, aká som silná. Naj­väč­šiu hr­dosť som cí­tila v deň, keď som za­behla svoju prvú míľu – ni­kdy pred­tým som v kuse toľko ne­za­behla. A deň, keď som za­behla svo­jich pr­vých 5 ki­lo­met­rov bol mo­jim naj­šťast­nej­ším dňom v ži­vote. Nie je krajší po­cit, ako keď vi­díte ako sa vaše telo mení a vy s ním.

Ako sa udr­žu­ješ vo forme?

Te­raz, keď som do­cie­lila svoju vy­snenú hmot­nosť, už ne­sto­jím na váhe každý deň. Mnoho ľudí ho­vorí, že nie je dobré denne sle­do­vať ru­čičku na váhe, av­šak pre mňa to bol v čase chud­nu­tia naj­väčší mo­ti­vá­tor. Áno, boli aj dni, keď sa ru­čička na váhe ne­hý­bala, av­šak ne­upa­dala som pre to do dep­re­sie, ale za­brala som ešte viac.

Ako vy­zerá tvoj denný je­dál­ni­ček?

Naj­väč­šou zme­nou bolo pre mňa za­čať ra­ňaj­ko­vať, ale ča­som som uznala, že to bolo naj­lep­šie roz­hod­nu­tie pre moje chud­nu­tie. Môj je­dál­ni­ček vy­zerá te­raz zhruba takto:

Ra­ňajky: Vločky s ovo­cím, alebo ce­lo­zrnné pe­čivo s tvr­dým sy­rom a šun­kou. Keď som v behu, tak si dám pro­te­ínový šejk.

De­siata: Ja­bĺčko, alebo mandle

Obed: Ku­ra­cie pr­sia s gri­lo­va­nou ze­le­ni­nou, alebo ce­lo­zrnný send­vič s mor­kou a hum­mu­som.

Olov­rant: Plátky tvr­dého syra

Ve­čera: Na­job­ľú­be­nej­šia časť môjho dňa, kedy si s man­že­lom pri­pra­vu­jeme svoje vlastné vy­mys­lené re­cepty. Máme už vyše 100 re­cep­tov, ktoré náj­dete na mo­jom blogu af­ter­no­on­swit­hyou.com. Sú to na­prí­klad ces­to­viny s čerstvou omáč­kou, alebo rôzne ša­láty s mä­som a po­dobne.

ASH­LEY TE­RAZ

ASHELY

Ako vy­zerá tvoj ná­kupný zo­znam?

Naj­rad­šej máme čerstvé po­tra­viny. Me­dzi po­tra­viny, ktoré máme stále doma v chlad­ničke patrí bio ku­ra­cie mäso, morka, avo­kádo, ja­bĺčka, ba­nány, bro­ko­lica, či tek­vica.

Čo je­dá­vaš, keď si vonku?

Vždy som stre­so­vala kvôli tomu, keď som jedla vonku v re­štau­rá­ciách. Av­šak te­raz som spo­kojná so svo­jim 80/20 ži­vot­ným štý­lom, kedy 80% dňa jem zdravo a 20% ve­nu­jem ne­ja­kým tým pre­hreš­kom. Keď som vonku, tak si zvo­lím na­prí­klad ku­ra­ciu tor­tillu, ktorú však ne­za­je­dám čip­sami, alebo hra­nol­čekmi, ale dám si k tomu ša­lát. Vždy je to pre mňa voľba ku­ra­cie mäso a čerstvá ze­le­nina.

 

/zdroj: pop­su­gar.com/

Komentáre