Zá­ludná otázka však?

Lá­mali sme si s tým hlavu, kým sme boli te­e­na­gerky, no lá­meme si s tým hlavu aj keď sme do­spelé. A možno ešte viac. Kým v det­ských ča­soch nám úplne po­sta­čila od­po­veď na otázku: „Tak bu­deme spolu cho­diť ?“ Dnes je to omnoho kom­pli­ko­va­nej­šie. Ľu­dia, ktorí sa k sebe sprá­vajú ako par­tneri sa na­zý­vajú ka­ma­rátmi a tí, ktorí spolu dl­ho­dobo cho­dia sa ne­sprá­vajú ako par­tneri. Podľa čoho však do­ká­žeme po­ve­dať, či už „sme spolu“, alebo sa po­kú­šame o niečo ne­de­fi­no­va­teľné? A kedy sa mô­žeme ofi­ciálne pre­hlá­siť za za­dané?

Asi ťa skla­mem, ale ofi­ciálny ča­sový úsek ti nedá asi nik. Je to in­di­vi­du­álne a hlavne o po­cite, vás oboch. Ja sama z vlast­ných skú­se­ností do­ká­žem po­ve­dať, kedy som tu­šila, že z toho nič ne­bude, aj keď som sa sna­žila samú seba pre­svied­čať, že nie­kam to sme­ruje. Svoj šiesty zmy­sel treba po­čú­vať. Najprv sa s te­bou po­de­lím o svoju skú­se­nosť, kedy som ve­dela, že spolu cho­díme a kedy na­opak, som to chcela ve­dieť, no ni­kdy sa tak ne­stalo.

Stre­tá­vali sme každý týž­deň. Bolo to veľmi prí­jemné a mala som po­cit, že si na­ozaj dobre roz­umieme. Ve­deli sme sa spolu za­smiať a ché­mia fun­go­vala na 100 %. Ča­som som však za­čala mať po­cit, že už je naj­vyšší čas, aby sme si de­fi­no­vali, čo vlastne sme. A presne tento po­cit mi pre­zra­dil, že asi nie je všetko v po­riadku. Veď predsa, ak sa stre­tá­vaš s člo­ve­kom, s kto­rým ste sa aj zblí­žili, mu­síš ve­dieť, či ťa má rád a chce ťa aj ako par­tnerku. Otázka, čo vlastne sme, tu nie je na mieste. On sa sprá­val veľmi ne­isto. V jed­nej chvíli mi dá­val na­javo, že som jeho dievča, v dru­hej bol však od­me­raný a dr­žal si od­stup. Toto cho­de­nie – ne­cho­de­nie trvalo pri­bližne rok a na­ko­niec z toho aj tak nič se­ri­ózne ne­bolo. Ani po ta­kom dl­hom čase som ho ne­do­ká­zala na­zvať svo­jim par­tne­rom.

Úplne iné to bolo s mo­jim sú­čas­ným par­tne­rom. Všetko sa už od za­čiatku vy­ví­jalo tak, ako má. Prí­jemné prvé rande, po­kra­čo­valo v ďal­šie. Nič ne­bolo unáh­lene, no ani na oka­mih som ne­za­po­chy­bo­vala, ako to so mnou myslí. Pri­ro­dzene sme pre­šli do štá­dia, kedy sme sa obaja za­čali na­zý­vať svo­jimi par­tnermi. Celé to bolo presne také, aké to má byť. S po­stup­nos­ťou, akú to má mať. To, že sme spolu som ve­dela od chvíle, kedy sme sa pr­vý­krát po­boz­kali a od­vtedy to už bolo pri­ro­dzené. Bez zby­toč­ných otáz­ni­kov a po­chyb­ností.

Pri­dám ti však aj vý­po­vede iných žien o tom, kedy zis­tili, že sú za­dané.

„Po pr­vom rande sme sa s pria­te­ľom do­hodli, že sa stret­neme každý deň v prie­behu na­sle­du­jú­cich dvoch týž­dňov. Okam­žite sme boli tým dru­hým po­sad­nutý. Ne­pa­mä­tám si to úplne presne, ale mys­lím, že to bolo po tých dvoch týžd­ňoch, kedy sme sa v je­den ve­čer na seba po­zreli a po­ve­dali ´Takže sme ofi­ciálne spolu, však?´ A bolo to. Dnes je to dva roky, čo sme spolu a mys­lím, že nás naše in­štinkty ne­zra­dili.“ E., 26

„Ve­dela som, že chcem byť so svo­jim fra­je­rom už po dvoch týžd­ňoch. Všetko som chcela ro­biť s ním a ná­lepka (čo sme), bola pre mňa veľmi dô­le­žitá, pre­tože som cí­tila, že ak bu­deme spolu, bu­deme iba na­pre­do­vať. Prečo teda do toho ne­spad­núť, aj keď sa to zdá byť skoro? Obaja sme od pr­vého rande ve­deli, že ne­máme zá­u­jem o ni­koho iného a ako žiar­li­vec som sa o tom uis­tila v sko­rom za­čiatku nášho vzťahu, takže som sa uchrá­nila pred: „poďme ran­diť a tvárme sa v po­hode, ale pri zis­tení, že spíš s nie­kým iným bu­deme mať pre­hnané re­ak­cie a v noci tajne čí­tať jeho správy“. V pod­state si mys­lím, žeby ste mali vy­me­dziť vzťah ak: A) Obaja ste do seba blázni (neh­rajte zby­točné hry a buďte spolu) B) Máte prob­lém s dru­hou oso­bou, alebo so se­bou, pri­čom ne­viete byť mo­no­gamní –  vyh­nete sa tak zby­toč­nému utr­pe­niu, kedy si jedne myslí, že ste spolu a druhý nie. “ Ch., 24

„Môj sú­časný par­tner sa ma opý­tal, či sme ofi­ciálne spolu asi po me­siaci a ja som si po­mys­lela: „Ne­cho­díme spolu, pre­staň ma stre­so­vať touto otáz­kou“. Boli sme v po­sled­nom roč­níku na stred­nej a obá­vala som sa dať s ním do vzťahu, pre­tože som ve­dela, že po ma­tu­rite sa možno pre­sťa­hu­jeme a pôj­deme každý inam. No asi po dvoch me­sia­coch sme boli ofi­ciálne spolu. A podľa môjho ná­zoru by si to mala cí­tiť a ve­dieť už po troch me­sia­coch.“ V., 24

„Sko­čila som do vzťahu s pár chlapmi, ktorí mi za­kaž­dým ub­lí­žili, takže s mo­jim sú­čas­ným par­tne­rom som sa uis­tila, že sme pre­šli všet­kými krokmi po­stupne. Po me­siaci sme sa roz­hodli, že pre­sta­neme spá­vať s inými ľuďmi. Ale ne­za­čali sme sa na­zý­vať „fra­jer/fra­jerka“, až kým sme spolu ne­ran­dili asi 7 me­sia­cov. Chcela som sa len uis­tiť, že toto je presne to, čo obaja chceme, pred­tým ako by som zas skon­čila s nie­kým do vzťahu a os­tala ub­lí­žená. Som rada, že sme si do­priali čas.“ D., 25

„Stre­tá­vala som sa s týmto chlap­com tak­mer 6 me­sia­cov. Spoz­nal mo­jich pria­te­ľov. Ja som spoz­nala tých jeho. Cho­dili sme spolu na kon­certy a na ra­ňajky a ro­bili tieto „par­tner­ské ak­ti­vity“. Ne­mala som po­trebu po­me­no­vať nás ne­jako, pre­tože som si uží­vala čas strá­vený s ním, a tak ne­jak pred­po­kla­dala, že sme spolu. Až do­kým sme je­den ve­čer ne­na­ra­zili na jeho ko­le­gov a on ma pred­sta­vil ako „ka­ma­rátku“ a ja som sa za­čala cí­tiť ne­isto, po­tom som zis­tila, že celý ten čas sa stre­tá­val a spal s inými diev­ča­tami, čo ma veľmi skla­malo. Mys­lím si, že to viac ho­vorí o jeho cha­rak­tere ako o mo­jom, ale že­lám si, aby sme mali tú kon­ver­zá­ciu po troch me­sia­coch. Cí­tila som sa pod­ve­dená a ub­lí­žená a mohla som sa pred tým ušet­riť, keby sme zvládli jednu divnú kon­ver­zá­ciu.“ H., 24

Takže ak si na po­chy­bách ra­dím ti, aby si sa na to priamo opý­tala. Už na zá­klade jeho od­po­vede bu­deš presne ve­dieť, ako ťa cha­lan be­rie. Lep­šie to zis­tiť skôr, ako si ne­skôr bú­chať hlavu o stôl.

Zdroj: eli­te­daily.com

Komentáre