Častokrát sa uspokojujeme len s tým, čo si myslíme, že je správne, prijateľné a bezpečné. Sme ovládaní myšlienkou, že musíme zostať na jednom mieste, pretože sa bojíme pohnúť z miesta. Bojíme sa vystúpiť z našej komfortnej zóny. Cítime sa naozaj desivo, keď ide o nových ľudí, o nové prostredie a o nové mestá.
Sme vystrašení myšlienkou ísť ďalej, pretože si myslíme, že nemôžeme nechať veci za sebou. A tak obetujeme svoje vlastné šťastie a svoje vlastné bytie len preto, pretože sa bojíme.
Ale prosím… ak si nešťastná, pohni sa ďalej. Pretože ak by si chcela zostať na jednom mieste, mala by si mať korene vrastené do zeme. Ty máš nohy! Nohy, ktoré sú zdravé a dovedú ťa tam, kde chceš byť.
Ak si nešťastná z tvojej práce, ukonči ju. Ak máš pocit, že nerastieš, že sa neposúvaš dopredu, že nie si produktívna – posuň sa ďalej. Ak si fyzicky aj psychicky vyčerpaná zo vzťahu – posuň sa ďalej. Ak sa obklopuješ ľuďmi, ktorí ťa robia nešťastnou – posuň sa ďalej.
Tvoj odchod ale neznamená, že všetko skončí. Neboj sa. Čas, ktorý si trávila všade, ti vždy niečo dal. Ale ak vieš, že ti už nič a nikto nemá čo ponúknuť, potom je možno čas povedať „ďakujem“ a „dúfam, že sa niekedy ešte uvidíme“. Len si uvedom, že veci a ľudia, ktorí ťa robia nešťastnou, nemôžu byť v tvojom živote navždy.
Ak si naozaj nešťastná z toho, kde sa práve nachádzaš, pohni sa dopredu. Je to tak jednoduché, neviem prečo si všetko robíme tak zložité. Prečo niekedy trávime veľa času a energie pri niečom, čo nás unavuje. Jediné, na čo by si mala naozaj myslieť, je tvoje vlastné šťastie.
Nemusíš si byť istá kam ideš alebo kde sa pohneš ďalej a aký bude ďalší krok. Niekedy stačí to, že vôbec spravíš ten PRVÝ krok. To je začiatok šťastia.
Zdroj: thoughtcatalog.com
