Láska do našich životov prichádza a rovnako tak z nich aj odchádza. Byť bez nej je ťažké, no radšej si vezmem túto možnosť, ako mať po boku niekoho, kto ku mne necíti to isté, čo ja k nemu. Ak totiž nie je úprimná a naplnená, potom nie je ani skutočná.
Keď si predstavím, že v našom vzťahu si ten, kto prestal milovať, necítim nenávisť. Ani hnev, sklamanie či zúfalstvo. Už dávno som pochopila, ako tento svet funguje. Ľudia prídu a odídu. Niektorých by sme chceli mať po svojom boku večne, no to nie je možné. Musím sa zmieriť s tým, že aj našej rozprávke je koniec.
Ale, vieš čo? Radšej si povedzme zbohom, ako by sme mali žiť v klamstve. Radšej mi úprimne povedz, že tvoje city ku mne ochladli, aby sme sa ďalej netrápili a nepretvarovali. Bude to chvíľu bolieť, no je to v poriadku.
Už dávno som dospela a viem aj to, že pozornosť sa nedá „vydupať“. Nedá sa ani prinútiť niekoho, aby nás mal rovnako rád. A už vôbec sa nedá udržať vzťah, ktorý už dávno mieri ku dnu. Skôr či neskôr by naň aj tak narazil.
Vždy som sa bála toho, že raz budem mať zlomené srdce. Najmä, ak mi do neho vrazí nôž ten, ktorému som chcela povedať svoje áno. Ale nie som žiadna naivka. Síce mi romantické filmy vždy dodali nádej v šťastné konce, naučili ma aj to, že ak to nie je bláznivá, vášnivá láska, potom ešte nie je tá pravá.
I keď som ti dala celé svoje ja, nikdy by som si ťa nechcela držať pri sebe nasilu. Pretože viem, že by to za to nestálo. Trápili by sme sa obaja a živili niečo, čo by jedného dňa vybuchlo. Radšej sa rozlúčme v mieri ako v momente, keď sa začneme nenávidieť. To by som vážne nedokázala.
Zachovám si všetky tie krásne spomienky, nezabudnem na to, čo si ma naučil a navždy budem vďačná, že som ťa spoznala. Zmenil si mi život, no je čas, aby sme sa posunuli ďalej. Každý vlastnou cestou.
